Měli komunisté dobrodružnou povahu plnou života, lásky, pochopení a svobody?

Možná, že ti naivní ji měli, proč ne? Marxistická filosofie byla platná před jen a půl stoletím. Nepřežila však éru leninismu o půl století později.

Upravil/a: Kepler

Proč by neměli, jsou to lidi jako každý jiný. Nebo myslíš, že jsou to nějací duchové?

Ano aj nie. Obidve odpovede sú pravdivé.

Otázka príliš zovšeobecňuje.
Rovnako môže vyznieť otázka a rovnaká môže byť odpoveď, keď miesto „komunistov“ dosadíte akékoľvek iné označenie napríklad „socialisti“, „demokrati“, ľudia z WallStreet, Európania, vtáci z hôr a nížin, ryby v horských riavách, mravce, buňky v ľudskom tele… a tak ďalej.

Poznámka:
Pod označením komunisti môžme rozumieť niekoľko typov ľudí,
A – príslušníkov politických strán hlásiacich sa ku komunistickým myšlienkam
B – ľudí vyznávajúcich ideologiu komunistických myšlienok
1 – ľudí ktorí spĺňajú obidve podmienky AB
2 – ľudí, ktorí spĺňajú len jednu z podmienok A alebo B
3 – ľudí, ktorí nespĺňajú ani jednu z podmienok A,B ale konajú pod och menom, označením vo svoj zištný cieľ.
Koho máte na mysli vašim označením?

A kde je dnes ta láska, pochopení a ohleduplnost? Nic takového nevidím, hlavně u mladých.

Upravil/a: mosoj

Možná měli, a ne jen komunisté. Podobné ideály měli ti, co vstupovali do nějakého hnutí. Revolucionáři, komunardi, ti co zakládali strany a její členové, možná i fašisté, nacisté Horší je to s použitými prestředky k dosažení cíle a s hodnotami, které uznávají. Buď jdeš s námi, (pak dělej to co my), nebo nejdeš (a pak jsi nepřítel , jsi proti nám a nediv se, že budeš potrestán).