Historie úprav

led

Odpověděl/a – 25.srpen 11:48

Hovorí sa kto nezažije, neuverí.
Krásne rozprávanie nočného zážitku vo videu, na ktorom sa podpísalo aj lesné ticho, nezvyklé pre človeka civilizácie naučeného na neustály hukot a ruch. Alkohol znásobil vnímanie a zotretie hranice medzi realitou a pocitom. Predstavivosť sa začala vtierať do hlavy. A tak sa dostali na dvor Kráľovnej fantázie.
Kto ostal sám vonku v noci v lese, kde nepočuť, nevidno svetlá a zvuky civilizácie, vie, že ticho, tma a neznámo znásobujú predstavy. Cupkanie ježka vníma ako kroky človeka, búchanie krvi v tepne na sluchách ako rachot bojových bubnov. Oči vidia v tme svetlo myšlienok. Stromy vŕzgajú pri tanci, konáre sa naťahujú k vašej tvári. Pavúk vás motá do svojej siete…
Potom stačí málo a každým ďalším spomínaním príbeh a zjavenia narastajú, poslucháčov pribúda až vzniknú Blaníckí rytieri, Krakonoš, Čertov mlyn a na Slovensku zas Tribečská záhada a podobne.
Aj ja mám niekoľko zrniek príbehov do kešene.
Jeden z mnohých. Rada som sama chodila po zrúcaninách hradov a objavovala históriu. Prespala som v zrúcaninách hradu vysoko na kopci. Nočným tichom zosilnel víchor preháňajúci sa medza kameňmi hradieb. V mesačnom svite som pozorovala ľudí stavajúcich hrubé múry. Niektorí boli polonahí a niekoľkí oblečení v šate hodiacom sa do stredoveku, nie dneška. Stredoveké zbrane obraz dopĺňali. Tak prirodzene som hľadala kamery. Žiadne tam neboli. Stavba pokračovala v naprostom tichu. Krve by sa vo mne nenašlo. Akoby som sa premenila na vílu, preniesla som sa do hradu. Tu som Pri bráne zbadala v kameni vytesaný letopočet MCCXXX.
O 20 rokov neskôr archeológovia určili dátum vzniku hradu na tomto kopci… obdobie blízke roku 1240.
Je to pravda, alebo len výmysel, fantázia?

led

Odpověděl/a – 25.srpen 11:50

Hovorí sa kto nezažije, neuverí.
Krásne rozprávanie nočného zážitku vo videu, na ktorom sa podpísalo aj lesné ticho, nezvyklé pre človeka civilizácie naučeného na neustály hukot a ruch. Alkohol znásobil vnímanie a zotretie hranice medzi realitou a pocitom. Predstavivosť sa začala vtierať do hlavy. A tak sa dostali na dvor Kráľovnej fantázie.
Kto ostal sám vonku v noci v lese, kde nepočuť, nevidno svetlá a zvuky civilizácie, vie, že ticho, tma a neznámo znásobujú predstavy. Cupkanie ježka vníma ako kroky človeka, búchanie krvi v tepne na sluchách ako rachot bojových bubnov. Oči vidia v tme svetlo myšlienok. Stromy vŕzgajú pri tanci, konáre sa naťahujú k vašej tvári. Pavúk vás motá do svojej siete…
Potom stačí málo a každým ďalším spomínaním príbeh a zjavenia narastajú, poslucháčov pribúda až vzniknú Blaníckí rytieri, Krakonoš, Čertov mlyn a na Slovensku zas Tribečská záhada a podobne.
Aj ja mám niekoľko zrniek príbehov do kešene.
Jeden z mnohých. Rada som sama chodila po zrúcaninách hradov a objavovala históriu. Prespala som v zrúcaninách hradu vysoko na kopci. Nočným tichom zosilnel víchor preháňajúci sa medza kameňmi hradieb. V mesačnom svite som pozorovala ľudí stavajúcich hrubé múry. Niektorí boli polonahí a niekoľkí oblečení v šate hodiacom sa do stredoveku, nie dneška. Stredoveké zbrane obraz dopĺňali. Tak prirodzene som hľadala kamery. Žiadne tam neboli. Stavba pokračovala v naprostom tichu. Krve by sa vo mne nenašlo. Akoby som sa premenila na vílu, preniesla som sa do hradu. Tu som Pri bráne zbadala v kameni vytesaný letopočet MCCXXX.
O 20 rokov neskôr archeológovia určili dátum vzniku hradu na tomto kopci… obdobie blízke roku 1230.
Je to pravda, alebo len výmysel, fantázia?