Historie úprav

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 31.květen 17:15

Pôvodnú kvalifikáciu som mala inú, než profesiu, ktorú som robila dodnes. Aby som mohla ďalej aj na výšku musela som maturovať.Aj keď o trochu staršia, než spolužiaci.
Aj keď som sa pred maturou učila a aj vďaka tomu som aj niečo vedela, najviac mi pomohla improvizácia pri jazykových otázkach.
Tam sa dalo „okecávať, ak človek nezaváhal a začal hovoriť, čo vie“. Presne to sa mi stalo, keď som si vytiahla (v ruštine) otázku, ktorú som sa prirodzene neučila. Ale s kľudom „Angličana v Rusku“ som začala „govoriť“ a postupne prešla na tému, ktorú som vedela. Ruštinár mi chcel pomôcť, tak začal „našepkávať“… Rušilo ma to, tak som ho automaticky po rusky zahriakla a mlela pántom ďalej. Prirodzene, nevedela som, či to komisia prijala. Potom na pomaturitnom večierku mi jedna členka komisie prezradila tajomstvo môjho absolvovania ruštiny „videli sme hroznú neznalosť otázke, ale prijali sme kľudný prechod do známych vôd. A to podvedomé zahriaknutie v ruštine si komisiu získalo.“ Priznala som jej, že počas posledných vianočných prázdnin som spolupracovala s moskovským divadlom. U nich. Tá skutočná prax mi pomohla viac než škola..

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 31.květen 18:07

Pôvodnú kvalifikáciu som mala inú, než profesiu, ktorú som robila dodnes. Aby som mohla ďalej aj na výšku musela som maturovať.Aj keď o trochu staršia, než spolužiaci.
Aj keď som sa pred maturou učila a aj vďaka tomu som aj niečo vedela, najviac mi pomohla improvizácia pri jazykových otázkach.
Tam sa dalo „okecávať, ak človek nezaváhal a začal hovoriť, čo vie“. Presne to sa mi stalo, keď som si vytiahla (v ruštine) otázku, ktorú som sa prirodzene neučila. Ale s kľudom „Angličana v Rusku“ som začala „govoriť“ a postupne prešla na tému, ktorú som vedela. Ruštinár mi chcel pomôcť, tak začal „našepkávať“… Rušilo ma to, tak som ho automaticky po rusky zahriakla a mlela pántom ďalej. Prirodzene, nevedela som, či to komisia prijala. Potom na pomaturitnom večierku mi jedna členka komisie prezradila tajomstvo môjho absolvovania ruštiny „videli sme hroznú neznalosť otázke, ale prijali sme kľudný prechod do známych vôd. A to podvedomé zahriaknutie v ruštine si komisiu získalo.“ Priznala som jej, že počas posledných vianočných prázdnin som spolupracovala s moskovským divadlom. U nich. Tá skutočná prax mi pomohla viac než škola…

Svojim maturantom som potom vždy radila: aj keď nie si si istý, svojimi znalosťami, pri ústnej „Po toľkých rokoch školy, sa na vás vždy niečo nalepí. Pri ústnej odpovedi použi 3 základné pravidlá:
hovor, čo vieš,
rozprávaj, čo si myslíš, že vieš,
ale nikdy nemlč!“