Odpověděl/a – 22.březen 14:14
Viz archiv
„Proč slovenština narozdíl od češtiny nerozlišuje pátý pád od prvního, co se týče jmen?“
V době položení jsem kromě historie vložila i toto:
„Zajímalo mě podrobnější a aktuálnější vysvětlení užívání vokativu či nominativu, proto jsem se obrátila s dotazem na "jazykovú poradňu JÚĽŠ SA v Bratislave“.
Obdržela jsem odpověď. Třeba se někdy v budoucnu může někomu hodit.
Na rozdiel od češtiny, v ktorej naďalej funguje vokatív, v slovenčine sa zachovali vokatívne tvary iba pri niektorých slovách najmä z rodinného okruhu (švagre, synu, synku, chlapče, priateľu, človeče, kmotre, sváku), pri oslovení umelcov majstre, cudzích osôb mužského rodu pane v náboženských textoch pri oslovení Boha – Bože, Otče, Pane, Duchu Svätý a Ježiša Krista – Ježišu, Synu Boží, Spasiteľu, Tešiteľu atď. Nové vokatívne tvary sa už prakticky netvoria (tvary Zuzi, Feri, Laci sú utvorené podľa cudzích vzorov a oslovenie šéfe sa prevzalo z češtiny).
Deti sa dnes v škole učia iba šesť pádov označených názvami, ktoré majú pôvod v latinčine, a to nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál. V základnej publikácii o slovenskom tvarosloví – v Morfológii slovenského jazyka (1966), ako aj v niektorých učebniciach sa uvádza, že slovenčina má v súčasnosti 6 pádov. Piaty pád (vokatív) sa vynechal, ale najmä medzi staršou generáciou sa lokál naďalej označuje ako 6. pád a inštrumentál ako 7. pád. V odbornej terminológii sa však jednotlivé pády označujú názvami latinského pôvodu. Na osloveniesa v slovenčine spravidla používa nominatívna podoba (napr. otec, posaď sa k nám; kmotor, ponúknite sa). Zachované vokatívne tvary sa naďalej hodnotia ako spisovné, ale väčšina z nich (okrem slova pane) je štylisticky príznaková a používa sa s určitým štylistickým zámerom (napr. v hovorovom štýle, v beletrii v priamej reči pri charakterizácii postáv alebo na dokreslenie situácie, na dosiahnutie expresívnosti a pod.)."
Takže odpověď z ÚĽŠ SA v Bratislave se hodí.
Odpověděl/a – 22.březen 14:15
Viz archiv
„Proč slovenština narozdíl od češtiny nerozlišuje pátý pád od prvního, co se týče jmen?“
V době položení jsem kromě historie vložila i toto:
„Zajímalo mě podrobnější a aktuálnější vysvětlení užívání vokativu či nominativu, proto jsem se obrátila s dotazem na "jazykovú poradňu JÚĽŠ SA v Bratislave“.
Obdržela jsem odpověď. Třeba se někdy v budoucnu může někomu hodit.
Na rozdiel od češtiny, v ktorej naďalej funguje vokatív, v slovenčine sa zachovali vokatívne tvary iba pri niektorých slovách najmä z rodinného okruhu (švagre, synu, synku, chlapče, priateľu, človeče, kmotre, sváku), pri oslovení umelcov majstre, cudzích osôb mužského rodu pane v náboženských textoch pri oslovení Boha – Bože, Otče, Pane, Duchu Svätý a Ježiša Krista – Ježišu, Synu Boží, Spasiteľu, Tešiteľu atď. Nové vokatívne tvary sa už prakticky netvoria (tvary Zuzi, Feri, Laci sú utvorené podľa cudzích vzorov a oslovenie šéfe sa prevzalo z češtiny).
Deti sa dnes v škole učia iba šesť pádov označených názvami, ktoré majú pôvod v latinčine, a to nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál. V základnej publikácii o slovenskom tvarosloví – v Morfológii slovenského jazyka (1966), ako aj v niektorých učebniciach sa uvádza, že slovenčina má v súčasnosti 6 pádov.
Piaty pád (vokatív) sa vynechal, ale najmä medzi staršou generáciou sa lokál naďalej označuje ako 6. pád a inštrumentál ako 7. pád. V odbornej terminológii sa však jednotlivé pády označujú názvami latinského pôvodu. Na osloveniesa v slovenčine spravidla používa nominatívna podoba (napr. otec, posaď sa k nám; kmotor, ponúknite sa). Zachované vokatívne tvary sa naďalej hodnotia ako spisovné, ale väčšina z nich (okrem slova pane) je štylisticky príznaková a používa sa s určitým štylistickým zámerom (napr. v hovorovom štýle, v beletrii v priamej reči pri charakterizácii postáv alebo na dokreslenie situácie, na dosiahnutie expresívnosti a pod.)."
Takže odpověď z ÚĽŠ SA v Bratislave se hodí.
Odpověděl/a – 22.březen 17:34
Viz archiv
„Proč slovenština narozdíl od češtiny nerozlišuje pátý pád od prvního, co se týče jmen?“
V době vložení jsem kromě historie doplnila i toto:
„Zajímalo mě podrobnější a aktuálnější vysvětlení užívání vokativu či nominativu, proto jsem se obrátila s dotazem na "jazykovú poradňu JÚĽŠ SA v Bratislave“.
Obdržela jsem odpověď. Třeba se někdy v budoucnu může někomu hodit.
Na rozdiel od češtiny, v ktorej naďalej funguje vokatív, v slovenčine sa zachovali vokatívne tvary iba pri niektorých slovách najmä z rodinného okruhu (švagre, synu, synku, chlapče, priateľu, človeče, kmotre, sváku), pri oslovení umelcov majstre, cudzích osôb mužského rodu pane v náboženských textoch pri oslovení Boha – Bože, Otče, Pane, Duchu Svätý a Ježiša Krista – Ježišu, Synu Boží, Spasiteľu, Tešiteľu atď. Nové vokatívne tvary sa už prakticky netvoria (tvary Zuzi, Feri, Laci sú utvorené podľa cudzích vzorov a oslovenie šéfe sa prevzalo z češtiny).
Deti sa dnes v škole učia iba šesť pádov označených názvami, ktoré majú pôvod v latinčine, a to nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál. V základnej publikácii o slovenskom tvarosloví – v Morfológii slovenského jazyka (1966), ako aj v niektorých učebniciach sa uvádza, že slovenčina má v súčasnosti 6 pádov.
Piaty pád (vokatív) sa vynechal, ale najmä medzi staršou generáciou sa lokál naďalej označuje ako 6. pád a inštrumentál ako 7. pád. V odbornej terminológii sa však jednotlivé pády označujú názvami latinského pôvodu. Na osloveniesa v slovenčine spravidla používa nominatívna podoba (napr. otec, posaď sa k nám; kmotor, ponúknite sa). Zachované vokatívne tvary sa naďalej hodnotia ako spisovné, ale väčšina z nich (okrem slova pane) je štylisticky príznaková a používa sa s určitým štylistickým zámerom (napr. v hovorovom štýle, v beletrii v priamej reči pri charakterizácii postáv alebo na dokreslenie situácie, na dosiahnutie expresívnosti a pod.)."
Takže odpověď z ÚĽŠ SA v Bratislave se hodí.