Odpověděl/a – 28.červen 19:46
Satinský bol známy svojou plátenou taškou žobrandou, v ktorej vždy
nosil poslednú záchranu – slivovicu. Túto vetu povedal svojho času
riaditeľovi, ktorý mu to pri čakaní pred divadlom, vyčítal.
V tejto súvislosti si spomínam na príhodu na jednom predstavení. Spolu
s Lasicom mali na scéne piť „ostré“ rovno z fľaše… Vždy mali vo
fľaši vodu, tak sa nerozpakovali vypiť celú fľašu do dna. Až raz, ich
texty lietali rýchlosťou nadzvukového lietadla, diváci sa bavili a došlo
k fľaši. Satinský už pri otvorení spozornel, ale statočne si odpil, nedal
nič najavo v zmysle svojej (v otázke uvedenej) vety a podal fľašu
Lasicovi. Slivovicu, ktorú im rekvizitár nalial miesto vody, počas dialógu
dopili ako mali predpísané v postavách, aj keď im bolo jasné, že už
autom domov nepôjdú. To utrpenie, piť alkohol, keď nemáš chuť,
nepomýliť si texty… Odvtedy pred predstavením kontrolovali fľašu.
Odpověděl/a – 28.červen 19:48
Satinský bol známy svojou plátenou taškou žobrandou, v ktorej vždy
nosil poslednú záchranu – slivovicu. Túto vetu „Nie je kumšt piť…“
povedal svojho času riaditeľovi, ktorý mu túto fľašu vyčítal.
V tejto súvislosti si spomínam na príhodu na jednom predstavení. Spolu
s Lasicom mali na scéne piť „ostré“ rovno z fľaše… Vždy mali vo
fľaši vodu, tak sa nerozpakovali vypiť celú fľašu do dna. Až raz, ich
texty lietali rýchlosťou nadzvukového lietadla, diváci sa bavili a došlo
k fľaši. Satinský už pri otvorení spozornel, ale statočne si odpil, nedal
nič najavo v zmysle svojej (v otázke uvedenej) vety a podal fľašu
Lasicovi. Slivovicu, ktorú im rekvizitár nalial miesto vody, počas dialógu
dopili ako mali predpísané v postavách, aj keď im bolo jasné, že už
autom domov nepôjdú. To utrpenie, piť alkohol, keď nemáš chuť,
nepomýliť si texty… Odvtedy pred predstavením kontrolovali fľašu.