Historie úprav

led

Odpověděl/a – 1.duben 16:09

Všetko s tykaním záleží od situácie, vzájomného vzťahu a spoločenského bontónu.
Istý „medzinárodný“ herec napríklad povedal: „my si s mojou manželkou vykáme aj v súkromí, aby sme sa nepomýlili“
Niekedy pri práci to ide rýchlejšie, keď sa pracovníci nemusia medzi sebou oslovovať titulom a hľadať spôsob ako povedať „pohni tou kostrou, lebo ťa zavalí“
O pivných tykaniach nehovorím, tam sa k tomu prichádza automaticky s množstvom vypitých pív.

Neprekáža mi, ak mi tyká aj „zelené ucho“, pokiaľ sa k tomu usmieva, ale zamračenému doporučujem onykanie.
Asi tak by som definovala tykanie a vykanie medzi rôzne starými ľuďmi.
Ale niekedy, aj keď si tykáte a oslovujete sa menami, v oficiálnom styku, hlavne ak ten „hodnostný rozdiel je vyšší“ doporučuje vykanie a spoločenské oslovenie. Napríklad: s istým riaditeľom sme si tykali dlhé roky, ale keď došlo k „lámaniu chleba“ ak bolo treba zdôrazniť spoločenský, prípadne vekový rozdiel (hlavne na verejnosti) platil spoločenský a profesný bontón tj. vykanie, titulovanie, oslovovanie „Vaše rozhodnutie pán generálny riaditeľ, zodpovedáte vy, ale za svojim názorom proti vašemu rozhodnutiu si stojím a nesúhlasím sa vami“

led

Odpověděl/a – 1.duben 16:14

Všetko s tykaním záleží od situácie, vzájomného vzťahu a spoločenského bontónu.
Istý „medzinárodný“ herec napríklad povedal: „my si s mojou manželkou vykáme aj v súkromí, aby sme sa nepomýlili“
Niekedy pri práci to ide rýchlejšie, keď sa pracovníci nemusia medzi sebou oslovovať titulom a hľadať spôsob ako povedať „pohni tou kostrou, lebo ťa zavalí“
O pivných tykaniach nehovorím, tam sa k tomu prichádza automaticky s množstvom vypitých pív.

Neprekáža mi, ak mi tyká aj „zelené ucho“, pokiaľ sa k tomu usmieva, ale zamračenému doporučujem onykanie.
Asi tak by som definovala tykanie a vykanie medzi rôzne starými ľuďmi.
Ale niekedy, aj keď si tykáte a oslovujete sa menami, v oficiálnom styku, hlavne ak ten „hodnostný rozdiel je vyšší“ doporučuje sa vykanie a spoločenské oslovenie. Napríklad: s istým riaditeľom sme si tykali dlhé roky, ale keď došlo k „lámaniu chleba“, ak bolo treba zdôrazniť spoločenský, prípadne vekový rozdiel (hlavne na verejnosti) platil spoločenský a profesný bontón tj. vykanie, titulovanie, oslovovanie „Vaše rozhodnutie pán generálny riaditeľ, zodpovedáte vy, ale za svojim názorom proti vašemu rozhodnutiu si stojím a nesúhlasím sa vami“ a večer pri kávičke „ty si tomu dal, tak sprosté rozhodnutie som už dlho nepočula. Uvidíš, nakonie to sám budeš chcieť zrušiť.“