Historie úprav

led

Odpověděl/a – 25.duben 8:35

Fyzické otužovanie nikdy neškodí, pokiaľ sa to nepreháňa.
Vaše chválenkárstvo… no, je pravda, videla som za mrazov aj iných podobných otužilcov, ale išlo viac o krátkodobý pobyt vonku (presun z bodu A do bodu B), nie o dlhodoby, napríklad celodenné prechádzky a hlavne nie o vlezlom sychravom počasí.
Pri otužovaní, napríklad „ľadoví medvedi v ľudskej koži“ sa radi aj v zime kúpu krátkodobo (pár minút) v ľadovej rieke, jazere, ale hneď po vylezení na breh sa rýchlo zahrievajú cvičením a obaľujú oblečením.
Historicky odolnosť voči chladu a horúčavám vychádzala z nevyhnutných životných potrieb človeka, rovnako ako snaha chrániť sa oblečením proti vplyvom zimy a tepla. Malo to aj vplyv na „životnosť“ človeka, ktorý aj vďaka svojmu nútenému prispôsobovaniu organizmu vonkajším vplyvom počasia, žil kratšie, než dnešný človek.
Pre súčasného človeka striedavý pobyt v extrémne rozdielných (20–30°C, tj. po pobyte v prostredí 20°C prechod do prostredia –5°C) teplotných podmienkach môže spôsobiť teplotný šok pre jeho organizmus, následkom čoho môžu nastať vážne zdravotné problémy. Všetkého s mierou, aj v otužovaní.
Na druhej strane inak znáša mráz, alebo horúčavy Eskimák a inak obyvateľ rovníkového pásma.
Vaše „otužovanie“ nie je úplné, ak k nemu nepridáte aj studenú vodu.
Odolnosť voči chladu pre ľudí vo vyššom veku sa čiastočne znižuje aj ich čiastočne oslabeným zdravotným stavom. Prirodzene vynimky len potvrdzujú pravidlo.

led

Odpověděl/a – 25.duben 8:46

Fyzické otužovanie nikdy neškodí, pokiaľ sa to nepreháňa.
Vaše chválenkárstvo… no, je pravda, videla som za mrazov aj iných podobných otužilcov, ale išlo viac o krátkodobý pobyt vonku (presun z bodu A do bodu B), nie o dlhodoby, napríklad celodenné prechádzky a hlavne nie o vlezlom sychravom počasí.
Pri otužovaní, napríklad „ľadoví medvedi v ľudskej koži“ sa radi aj v zime kúpu krátkodobo (pár minút) v ľadovej rieke, jazere, ale hneď po vylezení na breh sa rýchlo zahrievajú cvičením a obaľujú oblečením.
Historicky odolnosť voči chladu a horúčavám vychádzala z nevyhnutných životných potrieb človeka, rovnako ako snaha chrániť sa oblečením proti vplyvom zimy a tepla. Malo to aj vplyv na „životnosť“ človeka, ktorý aj vďaka svojmu nútenému prispôsobovaniu organizmu vonkajším vplyvom počasia, žil kratšie, než dnešný človek.
Pre súčasného človeka striedavý pobyt v extrémne rozdielných (20–30°C, tj. po pobyte v prostredí 20°C prechod do prostredia –5°C) teplotných podmienkach môže spôsobiť teplotný šok pre jeho organizmus, následkom čoho môžu nastať vážne zdravotné problémy. Všetkého s mierou, aj v otužovaní.
Na druhej strane inak znáša mráz, alebo horúčavy Eskimák a inak obyvateľ rovníkového pásma.
Vaše „otužovanie“ nie je úplné, ak k nemu nepridáte aj studenú vodu.
Odolnosť voči chladu pre ľudí vo vyššom veku sa čiastočne znižuje aj ich čiastočne oslabeným zdravotným stavom. Prirodzene vynimky len potvrdzujú pravidlo.

Hľa, akú myšlienku mi navodil Kepler skečom o „dedečkovi“:

Ak zvyšuješ svoju odolnosť voči jednému, môžeš strácať odolnosť voči inému. Nestačí len fyzicky, ale aj duševne, rozumovo a citovo zvyšovať svoje schopnosti. Na zvyšovanie odolnosti proti nepriaznivým vplyvom treba celého človeka. Taký je život.