Odpověděl/a – 30.červenec 10:10
Hrajú tak, že poznať, že len hrajú, preháňajú gestá, intonáciu.
V niektorých prípadoch, napríklad v paródii je to vonkajší prvok
k zvýrazneniu zosmiešňujúceho efektu,, výsmechu. Napríklad scéna Cyrano
z Bergeracu, kde sa vysmieva svojmu nosu, tu je to preháňanie dokonca
žiadúce.
Dobrý herec hrá tak, aby ste ho nevnímali ako človeka – herca, ale ako
konkrétnu postavu.
V mnohých prípadoch sa im potom stáva, že ich ľudia vonku zdravia menom
svojho hrdinu, než ich skutočným menom.
Odpověděl/a – 30.červenec 10:24
Hrajú tak, že poznať, že len hrajú, preháňajú gestá, intonáciu.
V niektorých prípadoch, napríklad v paródii je to vonkajší prvok
k zvýrazneniu zosmiešňujúceho efektu,, výsmechu. Napríklad scéna Cyrano
z Bergeracu, kde sa vysmieva svojmu nosu, tu je to preháňanie dokonca
žiadúce.
Dobrý herec hrá tak, aby ste ho nevnímali ako človeka – herca, ale ako
konkrétnu postavu. Akoby si hovoril v duchu: „To nie som ja. To som ja“
(to nie sim ja herec. to som ja postava)
V mnohých prípadoch sa im potom stáva, že ich ľudia vonku zdravia menom
svojho hrdinu, než ich skutočným menom.