Historie úprav

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 26.prosinec 8:49

Trochu samostatnosti aj v rozhodovaní sa budúcej herečke neuškodí.
Nepíšeš (dovolím si tykanie vzhľadom na vek zjavne neplnoletej adeptky Tálie), či máš za sebou už nejaké kroky a verejné vystúpenie na javisku. Nemyslím recitovanie povinnej básničky počas vyučovania.
Treba si uvedomiť, že herectvo je rehoľa, v ktorej nepredstieraš, ale žiješ život iného človeka podľa daného scenára. Vyžaduje to veľa učenia, skúšania a „osobnostných prevtelení“ do predstavovanej postavy, bez ohľadu na to, či ti je sympatická, alebo protivná.
Ak chceš ísť na prijímačky na „hereckú“ obzri sa za seba, idú s tebou aj tvoje zahrané postavy. Dokážeš z textu scenára pochopiť postavu a vytvoriť jej podobu? Alebo chceš hrať etudu z pantomímy?
Stačí veľa slov, poviem to zjednodušene:
Ak sa nesnažíš získať svoj cieľ vlastnými silami, prehrávaš svoj beh.
Ak niečo chceš dosiahnuť, choď za tým, prekonávaj prekážky a svoju nevedomosť učením, získavaním skúseností od skúsených a hlavne, načo mnohí zabúdate, prejav svoju samostatnosť na svojej ceste životom.

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 26.prosinec 9:28

Trochu samostatnosti aj v rozhodovaní sa budúcej herečke neuškodí.
Nepíšeš (dovolím si tykanie vzhľadom na vek zjavne neplnoletej adeptky Tálie), či máš za sebou už nejaké kroky a verejné vystúpenie na javisku. Nemyslím recitovanie povinnej básničky počas vyučovania.
Treba si uvedomiť, že herectvo je rehoľa, v ktorej nepredstieraš, ale žiješ život iného človeka podľa daného scenára. Vyžaduje to veľa učenia, skúšania a „osobnostných prevtelení“ do predstavovanej postavy, bez ohľadu na to, či ti je sympatická, alebo protivná.
Ak chceš ísť na prijímačky na „hereckú“ obzri sa za seba, idú s tebou aj tvoje zahrané postavy. Dokážeš z textu scenára pochopiť postavu a vytvoriť jej podobu? Alebo chceš hrať etudu z pantomímy?
Stačí veľa slov, poviem to zjednodušene:
Ak sa nesnažíš získať svoj cieľ vlastnými silami, prehrávaš svoj beh.
Ak niečo chceš dosiahnuť, choď za tým, prekonávaj prekážky a svoju nevedomosť učením, získavaním skúseností od skúsených a hlavne, načo mnohí zabúdate, prejav svoju samostatnosť na svojej ceste životom.

V tejto súvislosti si spomínam na jedného z rodiny známych slovenských hercov.
Dnes sa už o ňom veľa nehovorí, je to príbeh Jana, ktorý nechcel byť hercom, až nakoniec jedného dňa tento „skúsený majster závodnej vlečky v Dubnici nad Váhom“ prišiel do VŠMU na prijímacie skúšky (čím silne pokazil vekový priemer uchádzačov o štúdium).
Následné dlhé desaťročia svojským štýlom zažiaril na doskách, čo znamenajú svet a na plátnach kín, aj cez obrazovku televízora ovplyvnil mnohých divákov.
Isto ste uhádli… Jano Króner, takto dokázal, že nikdy nie je neskoro, ak sa nenecháš odradiť okolnosťami, ale ideš za svojim cieľom.