Historie úprav

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 19.srpen 15:00

V oboch prípadoch 1939 (1938) aj 1968 sa skúste opýtať „priateľov“ západne od Ašu, prečo nezasiahli pokiaľ bol „teoreticky“ vhodný čas.
Aký bol dôvod?
Jednoduchý: V tej dobe už vedeli ža USA a ich spojenci nezasiahnú. Jednoducho na otvorenú ozbrojenú konfrontáciu medzi veľmocami nebol vhodný čas.

Tak ako v „Tridsiatomôsmom“ Československo nestálo za vojnu s Nemeckom, tak aj v „Šesťdesiatomôsmom“ nestálo Československo za vojnu so Sovietskym zväzom.
Toto členovia československej delegácie v Moskve vedeli, preto ich snahou bolo dosiahnúť v „mocenskej hre veľmocí“ čo najväčšie ústupky pre Československo v zmysle hesla „jeden krok vzad a dva kroky vpred“.

Poznámka, ktorá možno mnohých nahnevá: to zbabelé zahadzovanie členských preukazov KSČ a KSS v Osemdesiatde­viatom bolo verejné priznanie tých, ktorí boli členmi KSČ a KSS, ale neboli skutočnými komunistami, ktorí boli koristníci a špekulanti, rovnako tak ako sú aj dnes v iných politických dresoch…
Inak sa zachoval napríklad Pán Herec Leopold Haverl, jeden z revolučných Dubčekovcov v Šesťdesiatom ôsmom, ktorý z tribúny v Novešmbri ´89 povedal otvorene do tvárí 100000 ľudí (podľa médií pri priamom prenose z námestia kde vzniklo povestné Kňažkové „vytvorte koridor“) „Vždy som bol a zostanem komunistom“, za čo bol prirodzene aj odmenený piskotom a zvonením kľúčov. Ale túto svoju tvár si zachoval do smrti. Napriek našim rozdielným názorom si ho za jeho pevnosť svojho presvedčenia verejne vážim.

Poznámka:
„Podotýkám taky nejsem obdivovatel ruských mužíků z historie ani v dnešní době“ a dnes tých pár dní do odletu do svojho času na rodnú planétu mi to môže byť „šumafuk“ (pokiaľ mi chce niekto vynadať)

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 20.srpen 9:53

V oboch prípadoch 1939 (1938) aj 1968 sa skúste opýtať „priateľov“ západne od Ašu, prečo nezasiahli pokiaľ bol „teoreticky“ vhodný čas.
Aký bol dôvod?
Jednoduchý: V tej dobe už vedeli ža USA a ich spojenci nezasiahnú. Jednoducho na otvorenú ozbrojenú konfrontáciu medzi veľmocami nebol vhodný čas.

vaše „Je trochu podobnost a jednání politiků v roce 1938… V roce 1948 předání moci komunistům za pomocí části nadšeného poblouzněného národa a v roce 1968 iluze soudruhů po odstranění presidenta Novotného. “…

moja odpoveď:
Tak ako v „Tridsiatomôsmom“ Československo nestálo za vojnu s Nemeckom, tak aj v „Šesťdesiatomôsmom“ nestálo Československo za vojnu so Sovietskym zväzom.
Toto členovia československej delegácie v Moskve vedeli, preto ich snahou bolo dosiahnúť v „mocenskej hre veľmocí“ čo najväčšie ústupky pre Československo v zmysle hesla „jeden krok vzad a dva kroky vpred“.

vaše: „po hedvábném sametu 1989, nejme jako oni hlavně ponechání kovaných komunistů ve funkcích i když zahodili rudou knížku, “…

Moja odpoveď, ktorá možno okrem vás aj mnohých nahnevá:
to zbabelé zahadzovanie členských preukazov KSČ a KSS v ´89 bolo verejné priznanie tých,
ktorí boli členmi KSČ a KSS, ale neboli skutočnými komunistami, ktorí boli koristníci a špekulanti, rovnako tak ako sú nimi aj dnes v iných politických dresoch…
Inak sa zachoval napríklad Pán Herec Leopold Haverl, jeden z revolučných Dubčekovcov v Šesťdesiatom ôsmom, ktorý z tribúny v Novembri ´89 povedal otvorene do tvárí 100.000 ľudí (podľa tvrdenia médií pri priamom prenose z námestia, kde vzniklo povestné Kňažkové „vytvorte koridor“)
„Vždy som bol a zostanem komunistom“, za čo bol prirodzene aj odmenený piskotom a zvonením kľúčov. Ale túto svoju tvár si zachoval do smrti. Napriek našim rozdielnym názorom si ho za jeho pevnosť svojho presvedčenia naďalej aj verejne vážim.

ďalej v diskusii…