Odpověděl/a – 19.srpen 15:00
V oboch prípadoch 1939 (1938) aj 1968 sa skúste opýtať „priateľov“
západne od Ašu, prečo nezasiahli pokiaľ bol „teoreticky“ vhodný
čas.
Aký bol dôvod?
Jednoduchý: V tej dobe už vedeli ža USA a ich spojenci nezasiahnú.
Jednoducho na otvorenú ozbrojenú konfrontáciu medzi veľmocami nebol
vhodný čas.
Tak ako v „Tridsiatomôsmom“ Československo nestálo za vojnu
s Nemeckom, tak aj v „Šesťdesiatomôsmom“ nestálo Československo za
vojnu so Sovietskym zväzom.
Toto členovia československej delegácie v Moskve vedeli, preto ich snahou
bolo dosiahnúť v „mocenskej hre veľmocí“ čo najväčšie ústupky pre
Československo v zmysle hesla „jeden krok vzad a dva kroky vpred“.
Poznámka, ktorá možno mnohých nahnevá: to zbabelé zahadzovanie
členských preukazov KSČ a KSS v Osemdesiatdeviatom bolo verejné priznanie
tých, ktorí boli členmi KSČ a KSS, ale neboli skutočnými komunistami,
ktorí boli koristníci a špekulanti, rovnako tak ako sú aj dnes v iných
politických dresoch…
Inak sa zachoval napríklad Pán Herec Leopold Haverl, jeden z revolučných
Dubčekovcov v Šesťdesiatom ôsmom, ktorý z tribúny v Novešmbri ´89
povedal otvorene do tvárí 100000 ľudí (podľa médií pri priamom prenose
z námestia kde vzniklo povestné Kňažkové „vytvorte koridor“) „Vždy
som bol a zostanem komunistom“, za čo bol prirodzene aj odmenený piskotom a
zvonením kľúčov. Ale túto svoju tvár si zachoval do smrti. Napriek našim
rozdielným názorom si ho za jeho pevnosť svojho presvedčenia
verejne vážim.
Poznámka:
„Podotýkám taky nejsem obdivovatel ruských mužíků z historie ani
v dnešní době“ a dnes tých pár dní do odletu do svojho času na rodnú
planétu mi to môže byť „šumafuk“ (pokiaľ mi chce niekto vynadať)
Odpověděl/a – 20.srpen 9:53
V oboch prípadoch 1939 (1938) aj 1968 sa skúste opýtať „priateľov“
západne od Ašu, prečo nezasiahli pokiaľ bol „teoreticky“ vhodný
čas.
Aký bol dôvod?
Jednoduchý: V tej dobe už vedeli ža USA a ich spojenci nezasiahnú.
Jednoducho na otvorenú ozbrojenú konfrontáciu medzi veľmocami nebol
vhodný čas.
vaše „Je trochu podobnost a jednání politiků v roce 1938… V roce 1948 předání moci komunistům za pomocí části nadšeného poblouzněného národa a v roce 1968 iluze soudruhů po odstranění presidenta Novotného. “…
moja odpoveď:
Tak ako v „Tridsiatomôsmom“ Československo nestálo za vojnu s Nemeckom,
tak aj v „Šesťdesiatomôsmom“ nestálo Československo za vojnu so
Sovietskym zväzom.
Toto členovia československej delegácie v Moskve vedeli, preto ich snahou
bolo dosiahnúť v „mocenskej hre veľmocí“ čo najväčšie ústupky pre
Československo v zmysle hesla „jeden krok vzad a dva kroky vpred“.
vaše: „po hedvábném sametu 1989, nejme jako oni hlavně ponechání kovaných komunistů ve funkcích i když zahodili rudou knížku, “…
Moja odpoveď, ktorá možno okrem vás aj mnohých nahnevá:
to zbabelé zahadzovanie členských preukazov KSČ a KSS v ´89 bolo verejné
priznanie tých,
ktorí boli členmi KSČ a KSS, ale neboli skutočnými komunistami, ktorí boli
koristníci a špekulanti, rovnako tak ako sú nimi aj dnes v iných
politických dresoch…
Inak sa zachoval napríklad Pán Herec Leopold Haverl, jeden z revolučných
Dubčekovcov v Šesťdesiatom ôsmom, ktorý z tribúny v Novembri ´89
povedal otvorene do tvárí 100.000 ľudí (podľa tvrdenia médií pri priamom
prenose z námestia, kde vzniklo povestné Kňažkové „vytvorte
koridor“)
„Vždy som bol a zostanem komunistom“, za čo bol prirodzene aj odmenený
piskotom a zvonením kľúčov. Ale túto svoju tvár si zachoval do smrti.
Napriek našim rozdielnym názorom si ho za jeho pevnosť svojho presvedčenia
naďalej aj verejne vážim.
ďalej v diskusii…