Historie úprav
Odpověděl/a – 13.červenec 20:22
Kto je to hrdina? Je to pomenovanie človeka, ktorého príbeh, činy mnohí upravia podľa svojich požiadaviek a potrieb. Skutočný hrdina väčšinou o svojom čine nehovorí ako o hrdinstve, ale o povinnosti. „Keď skočím z mostu do vody pre topiace sa dieťa, nerozprávam o hrdinstve, ale o ľudskej povinnosti zachrániť život.“ Rovnako aj skutoční odbojári hovoria o povinnosti boja proti zlu.
Napríklad, dodnes sa divím, ako je možné, že u nás socializmus tak dlho vydržal, keď skoro rovnaký počet ľudí, včetne novonarodených, ako žilo ľudí v priebehu 40 rokov „vlády ľudu“ na území ČSSR bol činný v „odboji proti komunizmu“. Ako je možné, že „hrdinovia odboja proti komunizmu“, ktorí nemohli študovať a museli pracovať v ťažkých manuálnych prácach (podľa ich rečí), mali vysokoškolské tituly, boli funkcionármi KSČ a preukazy demonštratívne zahadzovali, pálili na tribúnach až keď bolo jasné, že komunisti odovzdajú moc novému zriadeniu, mali hmotný majetok (pred Nežnou…) niekoľkonásobne vyšší, než bolo možné ušetriť z priemerného zárobku… Na skutočného hrdinu sa nabalí veľké množstvo „tiežhrdinov“.
Môžte ma haniť, kritizovať, ale skutočných odbojárov, nie tých, čo pri pive frfľali na režim, nie vrahov a zlodejov, ale tých, čo aktívne poukazovali na chyby zriadenia a nebáli sa za to aj trpieť, tých ktorí dokázali za sebou k verejným protestom strhnúť masy ľudí, bolo relatívne málo. Po páde moci komunistov, boli väčšinou odsunutí do politického tieňa a skončili históriou zabudnutí. Vyznamenania a funkcie neboli pre nich. Nastúpila Nová generácia, ktorá ako tvrdí, „nevládne, ale slúži verejnosti“. toto heslo je „blbosť“ Vláda štátu musí si plniť povinnosť vládnutím, nie slúžiť!
Odpověděl/a – 13.červenec 20:24
Ano, pochybnosť je sestra pravdy. Kto je to hrdina? Je to pomenovanie človeka, ktorého príbeh, činy mnohí upravia podľa svojich požiadaviek a potrieb. Skutočný hrdina väčšinou o svojom čine nehovorí ako o hrdinstve, ale o povinnosti. „Keď skočím z mostu do vody pre topiace sa dieťa, nerozprávam o hrdinstve, ale o ľudskej povinnosti zachrániť život.“ Rovnako aj skutoční odbojári hovoria o povinnosti boja proti zlu.
Napríklad, dodnes sa divím, ako je možné, že u nás socializmus tak dlho vydržal, keď skoro rovnaký počet ľudí, včetne novonarodených, ako žilo ľudí v priebehu 40 rokov „vlády ľudu“ na území ČSSR bol činný v „odboji proti komunizmu“. Ako je možné, že „hrdinovia odboja proti komunizmu“, ktorí nemohli študovať a museli pracovať v ťažkých manuálnych prácach (podľa ich rečí), mali vysokoškolské tituly, boli funkcionármi KSČ a preukazy demonštratívne zahadzovali, pálili na tribúnach až keď bolo jasné, že komunisti odovzdajú moc novému zriadeniu, mali hmotný majetok (pred Nežnou…) niekoľkonásobne vyšší, než bolo možné ušetriť z priemerného zárobku… Na skutočného hrdinu sa nabalí veľké množstvo „tiežhrdinov“.
Môžte ma haniť, kritizovať, ale skutočných odbojárov, nie tých, čo pri pive frfľali na režim, nie vrahov a zlodejov, ale tých, čo aktívne poukazovali na chyby zriadenia a nebáli sa za to aj trpieť, tých ktorí dokázali za sebou k verejným protestom strhnúť masy ľudí, bolo relatívne málo. Po páde moci komunistov, boli väčšinou odsunutí do politického tieňa a skončili históriou zabudnutí. Vyznamenania a funkcie neboli pre nich. Nastúpila Nová generácia, ktorá ako tvrdí, „nevládne, ale slúži verejnosti“. toto heslo je „blbosť“ Vláda štátu musí si plniť povinnosť vládnutím, nie slúžiť!