Historie úprav

led

Odpověděl/a – 20.listopad 14:07

Závodné jedálne, prirodzene, nie v takej podobe, ako ich poznáme u nás, vznikli už v staroveku.
Vtedajší páni, „podnikatelia“, si uvedomovali, že ak dajú ľuďom, (berme že aj otroci, nevoľníci boli ľudia, aj keď nemali žiadne práva) najesť na mieste ich práce, nestratia čas ich presunom počas k ich ubytovniam, aby sa najedli a môžu tak spraviť viac práce. Neboli to jedálne podľa našich predstáv so všetkými výdobytkami „vyššej spoločnosti“ a hygieny, ale bol to priestor, kde sa ženy a deti pripravovali jedlo vo väčšom množstve naraz.V súčasnosti by sme asi toto jedlo rovno vyhodili do odpadu.
Podobne to mali „zariadené“ neskôr aj v stredoveku remeselníci napríklad pri stavbe kostolov a palácov, počas prestávky jedli pri spoločnom stole na náklady majiteľa stavby.
Moderný spôsob spoločného stravovania v interných jedálňach, aký poznáme dnes popisujú Drap a annas vo svojich odpovediach. Tento spôsob „závodného stravovania“ je rozšírený na celom svete.
Veľkou zmenou bolo závodné stravovanie, kde spoločné stravovanie v závodnej jedálni bolo pre zamestnávateľa nerentabilné, bolo stravovanie v externých verejných jedálňach za zamestnanecké stravné poukážky, ktorých hodnotu platí zamestnávateľ a rozdiel medzi predajnou cenou jedla a cenou poukážky si zamestnanec dopláca zo svojho. Objavili sa v 2.polovici minulého storočia.

led

Odpověděl/a – 20.listopad 14:11

Závodné jedálne, prirodzene, nie v takej podobe, ako ich poznáme u nás, vznikli už v staroveku.
Vtedajší páni, „podnikatelia“, si uvedomovali, že ak dajú ľuďom, (berme že aj otroci, nevoľníci boli ľudia, aj keď nemali žiadne práva) najesť na mieste ich práce, nestratia čas ich presunom počas k ich ubytovniam, aby sa najedli a môžu tak spraviť viac práce. Neboli to jedálne podľa našich predstáv so všetkými výdobytkami „vyššej spoločnosti“ a hygieny, ale bol to priestor, kde sa ženy a deti pripravovali jedlo vo väčšom množstve naraz.V súčasnosti by sme asi toto jedlo rovno vyhodili do odpadu.
Podobne to mali „zariadené“ neskôr aj v stredoveku remeselníci napríklad pri stavbe kostolov a palácov, počas prestávky jedli pri spoločnom stole na náklady majiteľa stavby.
Takto obedovať mohli len v čase, ktorý im určil majiteľ, zamestnávate,ľ na prestávku. V inom čase jedálne boli pre zamestnancov neprístupné. Ale to vlastne platí aj dnes.
Moderný spôsob spoločného stravovania v interných jedálňach, aký poznáme dnes popisujú Drap a annas vo svojich odpovediach. Tento spôsob „závodného stravovania“ je rozšírený na celom svete.
Veľkou zmenou bolo závodné stravovanie, kde spoločné stravovanie v závodnej jedálni bolo pre zamestnávateľa nerentabilné, bolo stravovanie v externých verejných jedálňach za zamestnanecké stravné poukážky, ktorých hodnotu platí zamestnávateľ a rozdiel medzi predajnou cenou jedla a cenou poukážky si zamestnanec dopláca zo svojho. Objavili sa v 2.polovici minulého storočia.