Historie úprav
Odpověděl/a – 28.listopad 21:24
Klucove slovo je v tomto pripade „spravni delikt“, přestupek – to
nie je trestny cin, takze trestnemu stihaniu nepodlieha, riesia ho spravne
urady, nie exekutiva (policie). Viac na
http://cs.wikipedia.org/wiki/Správní_úřad
Odpověděl/a – 28.listopad 21:38
Klucove slovo je v tomto pripade „spravni delikt“, přestupek – to
nie je trestny cin, takze trestnemu stihaniu nepodlieha, riesia ho spravne
urady, nie exekutiva (policie). Viac na
http://cs.wikipedia.org/wiki/Správní_úřad
Doplňuji:
AK spácha prezident skutočný kriminálny čin, je to trochu iné a
komplikované:
v právnom zmysle poznáme dva druhy imunity: indemnitu a jurisdikčnú
imunitu, ktorá sa priznáva určeným ústavným činiteľom, aby mohli
nerušene vykonávať zverené funkcie. Jurisdikčná imunita predstavuje
povinnosť získať súhlas príslušného orgánu na začatie stíhania,
priznáva sa napr. poslancom (senátorom), sudcom ÚS, sudcom; táto povinnosť
odpadá po zániku funkcie.
Indemnita je hmotnoprávna exempcia, čiže neexistuje možnosť stíhania
ústavného činiteľa ani po zániku jeho funkcie. Indemnita vo všeobecnosti
„má povahu hmotného práva zakladajúceho nárok na vykonanie úkonov
dovolených právnym poriadkom bez hrozby právnou zodpovednosťou. Indemnitou
sa zakladá absolútne právo, ktoré nemožno odňať, ani previesť na iný
orgán verejnej moci."
Prezident požíva indemnitu na základe Ústavy, pričom táto úprava nie
je jednoznačná, pretože Ústava túto exempciu nevymedzuje pozitívne, ale
negatívne. Ústava pozná len dva taxatívne dôvody pre stíhanie prezidenta,
a to úmyselné porušenie Ústavy alebo vlastizradu.
O podaní obžaloby rozhoduje zákonodarný zbor poslancov (senátorov)
trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých senátorov, pričom príslušný
rozhodnúť o tejto obžalobe je ústavný súd, konkrétne plénum.
Odsudzujúce rozhodnutie ústavného súdu znamená stratu funkcie prezidenta a
spôsobilosti túto funkciu opätovne získať, teda taký prezident by bol
ineligibilný.
Komplikované. ale paragrafy sú predsa pokrútené… ☹