Odpověděl/a – 10.březen 19:40
Napriek svojej uličnej výchove do neskorej puberty včetne vyjadrovania,
som počas dospievania a neskôr obdobia dospelosti, pochopila, že so
slušnosťou sa dá dôjsť ďalej (dokonca pre mnohých možno aj
nepredstaviteľné), napríklad vidieť východ a západ slnka a spoznať život
na rôznych svetadieloch nielen ako turistka používajúca cestovku. Dokonca aj
tam, kde mnohý by sa bál… dnes keď na tú pochabú mladosť spomínam, mi
občas mráz behá po chrbte.
Vlastne… cestovku som použila len na zakúpenie cestovného lístka do SSSR a
Juhoslávie. Ale tam už po vybavení úradnej „bumážky“ som sa mohla
pohybovať vo viacerých regiónoch po vlastnej osi. Podobne to bol aj v Bonne
(bývalé hlavné mesto NSR), kde som si vybavovala víza do BENELUXu. (vtedy
som prvý raz (ak vynechám August´68) videla tanky v pohotovosti v uliciach
mesta (v centre Bonnu).
Boli by ste možno mnohí prekvapení, že so svojim vyjadrovaním, aké tu
občas vidím, by ste v niektorých štátoch sveta mohli spoznať aj
nepríjemné stránky života. To nielen vo „vyššej spoločnosti“,
ale aj v prístavných dokoch a „pochybných štvrtiach“ veľkomiest. Aj
keď aj tu platí ako píše Drap vo svojej odpovedi „Ovšem na hrubý pytel
musí přijít někdy i hrubá záplata“.
Prirodzená slušnosť, aj tá získaná skúsenostiami, (platí to aj
pri tykaní, nielen) je viac cenená, než tá akoby-slušnosť dnes často
predvádzaná, žiaľ, nielen pubertálnou mládežou, aj na tejto
stránke…
Odpověděl/a – 10.březen 19:43
Napriek svojej uličnej výchove do neskorej puberty včetne vyjadrovania,
som počas dospievania a neskôr obdobia dospelosti, pochopila, že so
slušnosťou sa dá dôjsť ďalej (dokonca pre mnohých možno aj
nepredstaviteľné), napríklad vidieť východ a západ slnka a spoznať život
na rôznych svetadieloch nielen ako turistka používajúca cestovku. Dokonca aj
tam, kde mnohý by sa bál… dnes keď na tú pochabú mladosť spomínam, mi
občas mráz behá po chrbte.
Vlastne… cestovku som použila len na zakúpenie cestovného lístka do SSSR a
Juhoslávie. Ale tam už po vybavení úradnej „bumážky“ som sa mohla
pohybovať vo viacerých regiónoch po vlastnej osi. Podobne to bol aj v Bonne
(bývalé hlavné mesto NSR), kde som si vybavovala víza do BENELUXu. (vtedy
som prvý raz (ak vynechám August´68) videla tanky v pohotovosti v uliciach
mesta (v centre Bonnu).
Boli by ste možno mnohí prekvapení, že so svojim vyjadrovaním, aké tu
občas vidím, by ste v niektorých štátoch sveta mohli spoznať aj
nepríjemné stránky života. To nielen vo „vyššej spoločnosti“,
ale aj v prístavných dokoch a „pochybných štvrtiach“ veľkomiest. Aj
keď aj tu platí ako píše Drap vo svojej odpovedi „Ovšem na hrubý pytel
musí přijít někdy i hrubá záplata“.
Prirodzená slušnosť, aj tá získaná skúsenostiami, (platí to aj
pri tykaní, nielen pri vykaní, alebo dokonca onikaní) je viac cenená, než
tá akoby-slušnosť dnes často predvádzaná, žiaľ, nielen
pubertálnou mládežou, aj na tejto stránke…