Historie úprav

led

Odpověděl/a – 7.srpen 7:39

História ľudu žijúceho na území od povodia Vltavy po rieku Hron sa vzájomne prelínala. Toto nemožno poprieť. Kto tento základný fakt popiera, so sklonenou hlavou prijíma svoj údel otroka (bez ohľadu na svoje postavenie v spoločnosti a vlastniaci majetok) pod vládou cudzinca. Takýto rabský nezvyklo stručný pohľad zo strany podal Filip84. Pozerajúc na povrch by mohol mať pravdu. Zabudol však, že história národa nie je len život jednej, či dvoch generácií hornej spoločnosti, či mešťanov.
Národ, to nie sú len tí vyvolení, historikmi spomínaní, to sú aj tí nemenovaní, dejinám neznámi ľudia, ktorí svojou prácou, svojou krvou na bojiskách, činmi povznášajúce ducha, tvoria históriu ľudu, ten dav, tá masa, ktorá tvorí národ a tých je väčšina, to nie sú len šľachtici, to sú aj ľudia na vidieku dávajúci obživu, ľudia, ktorí v pote tváre vyrábajú nástroje mieru aj vojny, ľudia na ktorých historici a hrdopyši často zabúdajú. Veď český jazyk sa zachoval nie vďaka centralizmu mešťanov priemyselných oblastí, či vysokej šľachte, upierajúcich sa k nemčine, latinčine francúzštine a dnes hlavne k angličtine, ale práve vďaka tým prehliadaným, vďaka ktorým český aj slovenský jazyk prežili. Jazyková blízkosť je aj v blízkosti národov.
V minulom storočí, napriek ponemčovaniu a pomaďarčovaniu sa práve po zániku mocensky udržiavaného C und K mocnárstva spojením dvoch národov do jedného štátu prejavila vôľa ľudu v spoločnej ceste. Česi prichádzali na Slovensko a Slováci do Českých zemí, vznikali spoločné dvojnárodné rodiny.
Kto toto popiera, popiera históriu. V čí prospech? V prospech cudzej mocnosti, či v prospech spoločnosti jednotlivcov a skupín bez národného povedomia, bez vlasti, klaňajúcich sa Jedinému božstvu – bohovi egoizmu, moci a mamonu?

led

Odpověděl/a – 7.srpen 7:43

História ľudu žijúceho na území od povodia Vltavy po rieku Hron sa vzájomne prelínala. Toto nemožno poprieť. Kto tento základný fakt popiera, so sklonenou hlavou prijíma svoj údel otroka (bez ohľadu na svoje postavenie v spoločnosti a vlastniaci majetok) pod vládou cudzinca. Takýto rabský nezvyklo stručný pohľad zo strany podal Filip84. Pozerajúc na povrch by mohol mať pravdu. Zabudol však, že história národa nie je len život jednej, či dvoch generácií hornej spoločnosti, či mešťanov.
Národ, to nie sú len tí vyvolení, historikmi spomínaní, to sú aj tí nemenovaní, dejinám neznámi ľudia, ktorí svojou prácou, svojou krvou na bojiskách, činmi povznášajúce ducha, tvoria históriu ľudu, ten dav, tá masa, ktorá tvorí národ a tých je väčšina, to nie sú len šľachtici, to sú aj ľudia na vidieku dávajúci obživu, ľudia, ktorí v pote tváre vyrábajú nástroje mieru aj vojny, ľudia na ktorých historici a hrdopyši často zabúdajú. Veď český jazyk sa zachoval nie vďaka centralizmu mešťanov priemyselných oblastí, či vysokej šľachte, upierajúcich sa k nemčine, latinčine francúzštine a dnes hlavne k angličtine, ale práve vďaka tým prehliadaným, vďaka ktorým český aj slovenský jazyk prežili. Jazyková blízkosť je aj v blízkosti národov.
V minulom storočí, napriek ponemčovaniu a pomaďarčovaniu sa práve po zániku mocensky udržiavaného C und K mocnárstva spojením dvoch národov do jedného štátu prejavila vôľa ľudu v spoločnej ceste. Česi prichádzali na Slovensko a Slováci do Českých zemí, vznikali spoločné dvojnárodné rodiny.
Aj keď v roku 1993 na území Československej republiky vznikli dva štáty, spoločná cesta pokračovala ďalej, bez ohľadu na mediálne a mocenské popieranie tohto javu.
Kto toto popiera, popiera históriu. V čí prospech? V prospech cudzej mocnosti, či v prospech spoločnosti jednotlivcov a skupín bez národného povedomia, bez vlasti, klaňajúcich sa Jedinému božstvu – bohovi egoizmu, moci a mamonu?