Historie úprav

led

Odpověděl/a – 13.srpen 8:12

Je treba rozlíšiť prácu manuálnu a prácu duševnú. Duševná práca ale neznamená len myslenie bez používania rúk na prácu, tak isto ako manuálna práca neznamená len práca rukami bez myslenia. Tieto činnosti sa prekrývajú.
Práca rukami sa hovorí činnosti, kde prácu tvorí hlavne práca manuálna.
Kancelárska práca, v ktorej prevláda myslenie na manuálnou prácou, ale nemusí hneď znamenať, že fyzicky neunaví.
Každá činnosť vydáva určité množstvo energie a preto si žiada svoj podiel energie doplniť, v opačnom prípade dochádza k zníženiu jej výkonu.

„Ale po práci rukama v aknceláři Tě nebolí tělo, ruce, záda klouby atd.“ vtipná naivita človeka neznalého práce. Práca v kancelárii nie je len posedávanie pri kávičke, klebetenie, robenie si manikúry a podobne. Nie, práca v kancelárii, nazvime to radšej práca na pracovisku (nie každý má svoju kanceláriu, jestvuje aj práca v exterieri) spočíva aj v spracovaní množstva informácií, dát keď pre nedostatok času pracovník dlhú dobu pracuje v jednej (často neprirodzenej) polohe, bez iného uvoľňovacieho pohybu, oči zapálené od neustáleho pozerania do monitoru, okuláru mikroskopu, či iného zariadenia – priestoru, tlačený stresujúcim termínom splnenia práce, to hovorím len o fyzickej časti práce. Ano, neunaví sa ako kopáč pri ceste, s tým súhlasím ale pdlomené fyzické zdravie nachádzame hlavne u týchto kancelárskych krys. Ale niekto predsa musí túto prácu robiť. Život sa bez duševnej, ale ani bez manuálnej práce nezaobíde. Už nežijeme na stromoch. Nehádžte všetkých duševne pracujúcich a „kancelárskych“ pracovníkov do jedného vreca.
Ale to isté platí aj pre manuálne pracujúcich. „Maká“ v pote tváre od vidíš do nevidíš, či už pri páse, alebo na poli, čas je neúprosný, žiada svoju daň.
Preto niekdy, opakujem
nikdy nepreceňujte a ani nepodceňujte prácu svoju ani prácu iného. Najviac chýb v hodnotení práce iného je v neznalosti tejto práce.
Hodnotiť prácu môžem zo svojho pohľadu subjektívne, ale môžem hodnotiť aj objektívne na základe dostupných objektívnych informácií.

led

Odpověděl/a – 13.srpen 8:34

Je treba rozlíšiť prácu manuálnu a prácu duševnú. Duševná práca ale neznamená len myslenie bez používania rúk na prácu, tak isto ako manuálna práca neznamená len práca rukami bez myslenia. Tieto činnosti sa prekrývajú.
Práca rukami sa hovorí činnosti, kde prácu tvorí hlavne práca manuálna.
Kancelárska práca, v ktorej prevláda myslenie na manuálnou prácou, ale nemusí hneď znamenať, že fyzicky neunaví.
Každá činnosť vydáva určité množstvo energie a preto si žiada svoj podiel energie doplniť, v opačnom prípade dochádza k zníženiu jej výkonu.

„Ale po práci rukama v aknceláři Tě nebolí tělo, ruce, záda klouby atd.“ vtipná naivita človeka neznalého práce. Práca v kancelárii nie je len posedávanie pri kávičke, klebetenie, robenie si manikúry a podobne. Nie, práca v kancelárii, nazvime to radšej práca na pracovisku (nie každý má svoju kanceláriu, jestvuje aj práca v exterieri) spočíva aj v spracovaní množstva informácií, dát keď pre nedostatok času pracovník dlhú dobu pracuje v jednej (často neprirodzenej) polohe, bez iného uvoľňovacieho pohybu, oči zapálené od neustáleho pozerania do monitoru, okuláru mikroskopu, či iného zariadenia – priestoru, tlačený stresujúcim termínom splnenia práce, to hovorím len o fyzickej časti práce. Ano, neunaví sa ako kopáč pri ceste, s tým súhlasím ale pdlomené fyzické zdravie nachádzame hlavne u týchto kancelárskych krys. Ale niekto predsa musí túto prácu robiť. Život sa bez duševnej, ale ani bez manuálnej práce nezaobíde. Už nežijeme na stromoch. Nehádžte všetkých duševne pracujúcich a „kancelárskych“ pracovníkov do jedného vreca.
Ale to isté platí aj pre manuálne pracujúcich. „Maká“ v pote tváre od vidíš do nevidíš, či už pri páse, alebo na poli, čas je neúprosný, žiada svoju daň. Fyzicky sa vyčerpá počas smeny, ale život, rodina, priatelia chcú viac…
Preto nikdy, opakujem,
nikdy nepreceňujte a ani nepodceňujte prácu svoju ani prácu iného. Najviac chýb v hodnotení práce iného je v neznalosti tejto práce.
Hodnotiť prácu môžem zo svojho pohľadu subjektívne, ale môžem hodnotiť aj objektívne na základe dostupných objektívnych informácií.
Celý produktívny život pracujem ako manuálne, tak i duševne. Boli časy, keď od únavy som nemohla ani zaspať, boli časy, keď „popierajúc lahnyho“ bez prestávky a spánku som duševne, nie fyzicky riešila, úlohu na úkol, v časovom a duševnom strese, pretože práca musela byť vykonaná v termíne, ľudia stáli a čakali a peniaze odtekali kanálom. Po 3 dňoch bez skutočného oddychu (8 hodín a padla) som malú nenápadnú chybičku našla a práca mohla pokračovať. Tak ako lahny, ale nikto z neznalých tejto práce nechápal príčinu mojej únavy a trvali na pokračovaní v práci aj so mnou. Lahny, musela som sa prekonať a prácu dokončiť, až potom som mala nárok na skutočný oddych.
Možno práve preto, že pracujem aj rukami aj hlavou, pracujem aj cez čas, v dôchodku.
Lahny, možno som krutá, ale aj na manuálnu prácu z pohľadu zamestnávateľa, treba fyzicky aj perspektívne výkonného, nie takého, čo po zapracovaní o rok, dva odíde, medzitým pobeháva po lekároch, večne nespokojne spomína na časy munulé… Čo bolo, bol, život sa nezastaví.