Historie úprav
Odpověděl/a – 2.leden 16:42
Laicky… žiletky, alebo uhlíky z palicových zberačov trolejbusov boli
bežné spôsoby ohrevu vody v závislosti od ich veľkosti a vzdialenosti od
seba „brali“ zo siete až na vyhodenie 10A poistiek, prípadne poklesu
svetla v lampách. Elektrický prúd sa v závislosti na teplote vody
menil.
Skúšanie teploty vody prstom bolo veľmi nebezpečné. Jeden kutil si dokonca
na taký varič nalepil vlastnoručné varovanie: „Vkládat prst do vody ve
vařiči počas provozu za účelem zjistit její teplotu, jest zdraví a
životu velice nebezpečné.“
Odpověděl/a – 2.leden 17:10
Laicky… žiletky, alebo uhlíky z palicových zberačov trolejbusov boli
bežné spôsoby ohrevu vody v závislosti od ich veľkosti a vzdialenosti od
seba „brali“ zo siete až na vyhodenie 10A poistiek, prípadne poklesu
svetla v lampách. Elektrický prúd sa v závislosti na teplote vody
menil.
Skúšanie teploty vody prstom bolo veľmi nebezpečné. Jeden kutil si dokonca
na taký varič nalepil vlastnoručné varovanie: „Vkládat prst do vody ve
vařiči počas provozu za účelem zjistit její teplotu, jest zdraví a
životu velice nebezpečné.“
Dodatok:
Nikto vám nenapíše univerzálny elektrický príkon zapnutého uhlíkového
variča. Elektrický príkon bol premenlivý v závislosti od veľkosti
elektród (žiletiek) a ich vzdialenosti od seba, kvalite vody (občas sa
pridávala
štipka soli, alebo použila minerálka), množstva a teploty zohrievaniej vody,
tepelnej vodivosti variča a použitého prívodného napätia (bežne
používaná sieť 110–130V a 210–230V, napríklad Praha okolo roku
1970 mala obidve napätia (127V a 220V) elektrickej siete, USA 115V, Taliansko,
SSSR 120V). Preto píšem aj o vyhodení 10A poistky (aj to sa stávalo).
