Proč jsou mimozemšťané ve filmech vždycky oblečení jak debilové?

Nejspíš proto, aby se od pozemšťanů výrazně lišili.
Třeba mají tu estetiku jen jinak pojatou – není vyloučeno, že by pro ni neměli smysl.

A já si vždycky myslel, že se estetika zabývá i tím, jak vidět krásu i v nevšedních věcech. Takhle to vypadá, že je to nauka o tom, jak být povrchní.

Proč by estetické vnímání mimozemšťanů nutně muselo splňovat podmínky omezených pozemšťanů?

Já včera koukal na Bitevní loď. Film docela dobrý, ale jakmile si začnu klást otázky, tak bych si nejradši přiložil pistoli k hlavě, protože to bylo úplně nelogické a pouze efekty… Je třeba si uvědomit, že mimozemšťani jsou pouhým výmyslem fantazie daného tvůrce. Zatím nemáme šanci porovnat cizí vyspělou civilizaci, s tím co jsme vymysleli, jak by mohli vypadat 🙂

Nejvíc semi v tom filmu líbilo, jaký tam měli krásné silové pole, jenže proč ho neměli na každé lodi? 🙂

možno sú čiste praktickí a nejakú estetiku majú v paži.

Otázka vhodná skôr pre kostýmových návrhárov a režisérov. Ale, keď si uvedomíme, že každý umelec má akési svojské videnie nielen reality, ale aj nereality – fantázie, ich predstava mimozemského života, teda aj obliekania, sa môže od nášho značne líšiť. Pozrite len v tých filmoch, aké zvláštne tvary majú ich telá, ich predmety a spôsob ich použitia, aký svet ich obklopuje a napriek tomu nedokážu sa odpútať od prirovnávania k človeku – tvar tela (ako by mohol človek hrať napríklad akúsi beztvarú hmotu), tvar a použitie nástrojov opäť prispúsobené človeku, spôsob komunikácie, alebo to všetko rovno dabujú do človečiny?
Estetika, čo je to estetika?
„Estetika je náuka o povahe, príčinách, zákonitostiach a význame estetických javov ako výsledku estetického a umeleckého osvojovania si sveta.“ (Jůzl, M., Prokop, D.: Úvod do estetiky. Praha 1989)
Ale naozaj je krásné len to čo vidím ja krásné? Ak väčšina ľudí povie na základe ich podmieneného vnímania krásy, podmienené vplyvom výchovy, svetonázoru, médiálneho tlaku i okolitej spoločnosti, že niečo je krásne, nemusí to byť vždy pravdivé tvrdenie. Je to tvrdenie na základe istých skúsenosti, istého sprostredkovaného videnia. Toto je aj prípad filmových tvorcov, ktorí svoje videnie, svoje predstavy, predkladajú divákom a diváci sami, či pod vplyvom okolia, skúseností a znalostí rozhodnú, čo je krásné a čo je podľa ich názoru „debilné“.

„To je tak ohyzdné, až je to krásné“ táto veta, myslím vyjadruje všetko.