Historie úprav
Odpověděl/a – 14.září 13:31
Beneš, nebol nikdy bojovník, ale v prvom rade úradník a len zopakoval svoj krok z roku 1938. Vtedy ho pritlačili spojenci zo Západu a v 1948 zase spojenec z Východu. V oboch prípadoch sa ocitol medzi dvoma protichodnými stranami, tak v pude sebazáchovy, nie pre blaho republiky a zabránenie bratovražedného boja, ako sa občas traduje, aby nebol rozdrvený „mlynskymi kameňmi“ radšej ustúpil do bezpečia mimo „bojovú zónu“.
Odpověděl/a – 14.září 13:40
Beneš, nebol nikdy bojovník, ale v prvom rade úradník a len zopakoval svoj krok z roku 1938. Vtedy ho pritlačili spojenci zo Západu a v 1948 zase spojenec z Východu. V oboch prípadoch sa ocitol medzi dvoma protichodnými stranami, tak v pude sebazáchovy, nie pre blaho republiky a zabránenie bratovražedného boja, ako sa občas traduje, aby nebol rozdrvený „mlynskymi kameňmi“ radšej ustúpil do bezpečia mimo „bojovú zónu“.
Na páde vlády vo Februári 1948 sa nepodielali státisíce pochodujúcich ozbrojených milicionárov, ale v prvom rade zlá hospodárska politika, padajúca ekonomika a tlak zo strany politickovojenských špičiek Sovietskeho zväzu. V druhom rade chybné rozhodnutie pravicových ministrov o vystúpení z vlády ČSR. V takom prípade z Benešovho pohľadu, nebola iná voľba, než poveriť vtedajšieho premiéra K. Gottwalda doplnením vlády novými ministrami, alebo okamžite vypísať nové voľby. V záujme nepripustiť, aby mu „ulice diktovala“, ako sa vyjadril, chybne použil 1.variant