Odpověděl/a – 25.červenec 20:17
1 – V prvom rade by som začala odsudzovať zodpovedného trénera, alebo
kto tam v dobe tvojej prítomnosti „velil“. Každý pád, hlavne
u mladistvých, z koňa bez ohľadu na vonkajšie známky, tým skôr že bol
na hlavu (viď popis pádu), treba nechať preveriť odborníkom lekárom.
Nechať takýto pad bez lekárskeho vyšetrenia hraničí s porušením
zákona, tým skôr, že „měli všichni podezření na otřes mozku“ (ak
už nehovorím o základnej ľudskej povinnosti). Ak dieťa (15 ročná je
ešte dieťa) nemá rozum, má ho mať prítomný dospelý.
2 – „Ten den jsem dál normálně fungovala, jako by se nic nestalo.“,
nepíšeš, či si šla k doktorke hneď, alebo až na druhý deň. zdravotné
problémy po páde sa niekedy prejavujú oneskorene.
3 – popísala si lekárke presne, ako sa nehoda stala, alebo si „len
spadla“ a krúti sa ti hlava… Povedala si, že si padla na hlavu? Podľa
popisu zjavne nie, lekárka potom postupovala v zmysle tvojich nedostatočných
informácií, nemienim ju hájiť, ale pokiaľ dostane zavádzajúce
informácie, potom sa môže len domnievať. Predpísané lieky nemohli
ublížiť, napriek tomu si ich nepoužila a čo horšie, ak problémy
nepoľavili, mala si okamžite isť znova na vyšetrenie, nie až skoro po
týždni. Mohlo sa hneď nasadiť potrebné vyšetrenie a ošetrenie.
4 – viniť iného pre vlastnú nedôslednosť nie je správne. Čo robili
rodičia, prečo ťa hneď nezobrali k lekárovi, čo robili v škole, to si
nik nevšimol, že nie si v poriadku, čo kamarátky,…?
5 – V prípadne oneskoreného ošetrenia treba viac odborných vyšetrení,
čo zaberie i viac aj tvojho času, vyššie náklady. V žiadnom prípade
neodmietaj a hlavne neposúvaj vyšetrenie na neskôr. Tento „nezmysel“, ako
tomu hovoríš, nechaj radšej rozhodnúť odborníkov, nie svojej neskúsenej
hlavičke.
6 – „Ale už mám fakt strach.. Trvá to už dlouho…“ nie si sama,
strach majú aj ľudia okolo teba.
Odpověděl/a – 25.červenec 20:41
1 – V prvom rade by som začala odsudzovať zodpovedného trénera, alebo
kto tam v dobe tvojej prítomnosti „velil“. Každý pád, hlavne
u mladistvých, z koňa bez ohľadu na vonkajšie známky, tým skôr že bol
na hlavu (viď popis pádu), treba nechať preveriť odborníkom lekárom.
Nechať takýto pad bez lekárskeho vyšetrenia hraničí s porušením
zákona, tým skôr, že „měli všichni podezření na otřes mozku“ (ak
už nehovorím o základnej ľudskej povinnosti). Ak dieťa (15 ročná je
ešte dieťa) nemá rozum, má ho mať prítomný dospelý.
2 – „Ten den jsem dál normálně fungovala, jako by se nic nestalo.“,
nepíšeš, či si šla k doktorke hneď, alebo až na druhý deň. zdravotné
problémy po páde sa niekedy prejavujú oneskorene.
3 – popísala si lekárke presne, ako sa nehoda stala, alebo si „len
spadla“ a krúti sa ti hlava… Povedala si, že si padla na hlavu? Podľa
popisu zjavne nie, lekárka potom postupovala v zmysle tvojich nedostatočných
informácií, nemienim ju hájiť, ale pokiaľ dostane zavádzajúce
informácie, potom sa môže len domnievať. Predpísané lieky nemohli
ublížiť, napriek tomu si ich nepoužila a čo horšie, ak problémy
nepoľavili, mala si okamžite isť znova na vyšetrenie, nie až skoro po
týždni. Mohlo sa hneď nasadiť potrebné vyšetrenie a ošetrenie.
4 – viniť iného pre vlastnú nedôslednosť nie je správne. Čo robili
rodičia, prečo ťa hneď nezobrali k lekárovi, čo robili v škole, to si
nik nevšimol, že nie si v poriadku, čo kamarátky,…?
5 – V prípadne oneskoreného ošetrenia treba viac odborných vyšetrení,
čo zaberie i viac aj tvojho času, vyššie náklady. V žiadnom prípade
neodmietaj a hlavne neposúvaj vyšetrenie na neskôr. Tento „nezmysel“, ako
tomu hovoríš, nechaj radšej rozhodnúť odborníkov, nie svojej neskúsenej
hlavičke.
6 – „Ale už mám fakt strach.. Trvá to už dlouho…“ nie si sama,
strach majú aj ľudia okolo teba.
Doplňuji:
Nech ti to akokoľvek pripadá ako zbytočné, uvedom si jedno, nie si odborník
a hlavne ide o tvoje nielen súčasné, blízke ale aj aby vzdialené zdravie
bolo bez následkov.
Z čias, keď ako mladšia som pri práci aj dosť riskovala, mám dosť aj
jaziev a ich následky sa prejavujú občas i dnes po mnohých rokoch (podľa
kostí predpovedám počasie a podobné čary).
Nehodám nie vždy zabrániš, ale vždy sa snaž, aby boli následky z tých
nehôd čo najmenšie, radšej žiadne.