Historie úprav

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 18.červenec 14:01

Ide o dve rozdielné udalosti, ktoré majú súvislosti. K ich pochopeniu treba poznať situáciu vo svete i v čSR po 2.svetovej vojne.
K vydieraniu Beneša sa vrátime v situácii Víťazného Februára 1948.
1 – Dôsledky 2.svetovej vojny:
Politická situácia sa po skončení vojny zmenila, zo spojencov sa stali nepriatelia, čo bolo vlastne pokračovanie ich línie spred vojny. svet sa rozdelil na takzvanú demokratiskú zónu na čele s USA a komunistickú zónu na čele s SSSR. Podľa toho, čie vojská sa po skončení nachádzali na územi jednotlivých štátov sa aj orientoval postupný vývin politického smerovania toho štátu. Stredná a východná Európa oslobodená od fašistických vojsk patrila do „červenej sféry“ Západná, severná i južná Európa ostala v „sfére demokracie“(?!).
1946
ČSR – občania pod vplyvom KSČ, ktorá sa prihlásila za vedúcu silu protifašistického odboja, sklamaní „Mníchovskou zradou“, keď Sovietska armáda ako jediný spojenec bola pripravená vstúpiť na územie ČSR a spolu s Československou armádou ubrániť Československo (to sú historické fakty, nie jednapanipovedala), viac dôverovali stále rastúcej sile KSČ, čo dokázali aj vo voľbách 1946, pozor nie v celej republike, na Slovensku, kde mali väčšiu silu agrárnici, dosiahli komunisti iba 2.miesto, v 4eských zemiach so silnejším zastúpením robotníckej triedy voľby vyhrala KSČ.
1948, vydieranie
Vzhľadom na rastúcu silu KSČ v snahe ich politickú moc zvrátiť sa snažili pravicoví ministri Československej vlády vydierať prezidenta ČSR E.Beneša podaním demisie a následným pádom vlády pod vedením K.Gottwalda (KSČ) vyvolať nové voľby a tým potlačiť postupné „bolševizovanie ČSR“. Ale prezident Beneš napriek ich tlaku demisiu týchto ministrov prijal a poveril premiéra Gottwalda zostavením novej vlády bez predčasných volieb.

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 18.červenec 14:10

Ide o dve rozdielné udalosti, ktoré majú súvislosti. K ich pochopeniu treba poznať situáciu vo svete i v čSR po 2.svetovej vojne.
K vydieraniu Beneša sa vrátime v situácii Víťazného Februára 1948.
1 – Dôsledky 2.svetovej vojny:
Politická situácia sa po skončení vojny zmenila, zo spojencov sa stali nepriatelia, čo bolo vlastne pokračovanie ich línie spred vojny. svet sa rozdelil na takzvanú demokratiskú zónu na čele s USA a komunistickú zónu na čele s SSSR. Podľa toho, čie vojská sa po skončení nachádzali na územi jednotlivých štátov sa aj orientoval postupný vývin politického smerovania toho štátu. Stredná a východná Európa oslobodená od fašistických vojsk patrila do „červenej sféry“ Západná, severná i južná Európa ostala v „sfére demokracie“(?!).
1946
ČSR – občania pod vplyvom KSČ, ktorá sa prihlásila za vedúcu silu protifašistického odboja, sklamaní „Mníchovskou zradou“, keď Sovietska armáda ako jediný spojenec bola pripravená vstúpiť na územie ČSR a spolu s Československou armádou ubrániť Československo (to sú historické fakty, nie jednapanipovedala), viac dôverovali stále rastúcej sile KSČ, čo dokázali aj vo voľbách 1946, pozor nie v celej republike, na Slovensku, kde mali väčšiu silu agrárnici, dosiahli komunisti iba 2.miesto, v 4eských zemiach so silnejším zastúpením robotníckej triedy voľby vyhrala KSČ.
1948, vydieranie
Vzhľadom na rastúcu silu KSČ v snahe ich politickú moc zvrátiť sa snažili pravicoví ministri Československej vlády vydierať prezidenta ČSR E.Beneša podaním demisie a následným pádom vlády pod vedením K.Gottwalda (KSČ) vyvolať nové voľby a tým potlačiť postupné „bolševizovanie ČSR“. Ale prezident Beneš napriek ich tlaku demisiu týchto ministrov prijal a poveril premiéra Gottwalda zostavením novej vlády bez predčasných volieb.
Doplňuji:
Pokračovanie v diskusii