Historie úprav

led

Odpověděl/a – 7.květen 19:11

Svetový deň víťazstva nad fašistickým Nemeckom sa určil na deň 8.mája, keď bola v Remeši podpísaná definitívna a bezpodmienečná kapitulácia Nemecka (bez prítomnosti zástupcov Sovietskej armády). Viaceré nemecké jednotky toto ignorovali a pokúšali sa prebiť na západ, aby sa nemuseli vzdať Sovietom.
Keďže v Remeši nebol prítomný žiadny vyšší sovietsky dôstojník, opakoval sa akt 9. mája 1945 za prítomnosti sovietskych predstaviteľov v Berlínskom predmestí Karlshorst. Posledné výstrely vojny padli v Česko-Slovensku 11. mája 1945, tri dni po kapitulácií (proti regulérnym jadnotkám. Posledné roztratené zvyšky nemeckých „zmiešaných“ jednotiek bojovali ešte 15. mája v Ostravsko-slezskej oblasti. (koncom 70-tych rokov „minulého storočia“ som o tom hovorila s veliteľom československej jednotky, ktorá tam v bojoch stratila ešte niekoľko vojakov) .
V Prahe počas povstania bojovali proti nemeckým vojskám aj niektoré jednotky „zradcu – bývalého sovietského generála“, generála Vlasova v službách Nemecka, o čom sa veľa nehovorí.

PS.
Je síce pravda, že ako píše annas v Prahe si sovietske vojská nezabojovali, ale veľké straty mali pri zrýchlenom presune od Drážďan ku Prahe (nezdržovali sa bojom), čo potvrdzujú aj vojenskí historici. Takže nepriama obeť bola aj z ich strany.

led

Odpověděl/a – 7.květen 19:16

Svetový deň víťazstva nad fašistickým Nemeckom sa určil na deň 8.mája, keď bola v Remeši podpísaná definitívna a bezpodmienečná kapitulácia Nemecka (bez prítomnosti zástupcov Sovietskej armády). Viaceré nemecké jednotky toto ignorovali a pokúšali sa prebiť na západ, aby sa nemuseli vzdať Sovietom.
Keďže v Remeši nebol prítomný žiadny vyšší sovietsky dôstojník, opakoval sa akt 9. mája 1945 za prítomnosti sovietskych predstaviteľov v Berlínskom predmestí Karlshorst. Posledné výstrely vojny padli v Česko-Slovensku 11. mája 1945, tri dni po kapitulácií (proti regulérnym jadnotkám. Posledné roztratené zvyšky nemeckých „zmiešaných“ jednotiek bojovali ešte 15. mája v Ostravsko-slezskej oblasti. (koncom 70-tych rokov „minulého storočia“ som o tom hovorila s veliteľom československej jednotky, ktorá tam v bojoch stratila ešte niekoľko vojakov) .
V Prahe počas povstania bojovali proti nemeckým vojskám aj niektoré jednotky „zradcu – bývalého sovietského generála“, generála Vlasova v službách Nemecka, o čom sa veľa nehovorí.

PS.
Je síce pravda, že ako píše annas v Prahe si sovietske vojská nezabojovali, ale veľké straty mali pri zrýchlenom presune od Drážďan ku Prahe (nezdržovali sa bojom), čo potvrdzujú aj vojenskí historici. Takže nepriama obeť bola aj z ich strany.
Doplňuji:
Američania nemohli prekročiť demarkačnú líniu určenú na Jaltskej konferencii.
"Demarkační linie

Demarkační linie byla původně stanovena především z vojensko-technických důvodů. Podle dohody na Jaltské konferenci měla vést po hranici Československa, aby zamezila smísení armád či případnému nechtěnému střetu spojeneckých jednotek – Rudé armády SSSR postupující k Praze z východu a armády Spojených států postupující ze západu."
http://www.aic­.cz/osvobozeni/a­mericka-vojska-v-cechach/demarkacni-linie/