„. Zákon o rodině vztahy mezi druhem a družkou neupravoval – a stejně tak ani nový občanský zákoník“.
http://taborsky­.denik.cz/zpra­vy_region/porad­ny-taborske-deniku.html

Ale neslyšela jsem, že by se nemanželskému soužití říkalo družba.
Šlo o nesezdané soužití, nemanželské soužití atd.

Slovo družba = přátelské společenské styky – bylo převzato do češtiny z ruštiny a používalo se ve významu jako družba mezi národy,, institucemi, nikoliv mezi jedinci. Podle SSJC, PSJC atd.

Podíl dětí narozených mimo manželský svazek .
V roce 2012 se téměř polovina dětí se narodila nesezdaným párům – 43 %.

viz odkaz

.http://cisel­nik.artega.cz/po­cet_narozenych_de­ti_mimo_manzel­stvi.php

O tom neni vedena žádná statistika. Takových párů, kteří takto žijíje dost a zřejmě jich stále přibývá.

zakázané to není tak jakýpak fraky

právny vzťah druh-družka nikdy neexistoval, vždy sa jednalo napr. o spoločnú domácnosť, spolužitie.
má to vplav napr. i pri dedičskom konaní (ale – deti a rodina majú prednosť, pokiaľ sa nevykonáva posledná vôľa – závet, ale dedičstvo je vysporiadané zo zákona)

vzťah sa nenazýva družba, ale partnerstvo, súžitie.

čestné prehlásenie upravuje najmä majetkovo-právne pomery – každý z partnerov disponuje svojim majetkom (nadobúdajú majetok do svojho výlučného vlastníctva), ale môžu mať i majetok spoločný (podielové spoluvlastníctvo – ošetruje občiansky zákonník).

ale – napr. v trestnom práve je druh/družka kladený/á na roveň manželskému portnerovi (najmä napr. pri odmietnutí výpovede pre „príbuzenský“ vzťah, právo napadnúť rozsudok, …)
takisto napr. v sociálnom práve sa druh posudzuje ako člen domácnosti/rodiny (spoločne posudzovanej osobe, započítava sa jeho príjem).

takže i keď zákonom inštitút pratnerstva/spo­lužitia nie je stanovený (na rozdiel od ružovučkých), zákon tento inštitút „rodiny“ pozná a rešpektuje ho.

;-Q