Jak daleko dopadne parašutista z místa seskoku na místo dopadu, pokud se vezme v úvahu otáčení Země?

Pokud by se zanedbal vliv atmosféry apod., tak by parašutista padal směrem ke středu země. Za 4 minuty pádu se povrch země pod parašutistou pootočí, ale tento posun je závislý na zeměpisné šířce. Bez její znalosti nemá úloha řešení.

Pokud pomineme vítr a vlastní rychlost padáku, dopadne parašutista v místě seskoku – 39 km je ještě (a ještě i mnohem výše) stále atmosféra, která se otáčí spolu s planetou…
😉
https://cs.wi­kipedia.org/wi­ki/Atmosféra_Ze­mě

pokiaľ pominieme všetky ostatné vplyvy, ako je ovládanie letu padáka, vietor atď., tak v mieste, nad ktorým vyskočil (ak pominieme zotrvačný pohyb udelený lietadlom, akoby padal z „pevného bodu“).
a je jedno, a akú výšku sa jedná.

ako hovoril môj fyzikár ešte na strednej – zotrvačnosť neoje*eš (v tomto prípade zotrvačnosť udelenú pohybom samotnej planéty – jedná sa o pohyb v relatívnej sústave).
ak ale pominieme i pohyb planéty (ako sme pominuli pohyb samotného lietadla), situácia sa mení.
včetko záleží na faktoroch, ktoré „vypustíme“ a ktoré nie (odpor vzduchu, jednotlivé interakcie/zo­trvačnosti včítane aktívneho ovládania letu/pádu a pod. – tam rozdiely môžu činiť i stovky km).

😉

Neoficiálne, laická definicía (odborníci radšej nečítajte)
Každý predmet je priťahovaný k centru magnetickej sily,
V prípade parašutistu síce neberieme do prepočtu zoskoku rotáciu Zeme, ale výšku – tj vzdialenosť voľného i riadeného pádu, nárazy a smer vetra, schopnosti skokana a možnosti riadiť smer pádu a dopadu, musíme brať do úvahy.