Zeptal/a se – 6.červenec 16:04
Vzdělání a práce – Práce a kariéra
V ČR je najnižšia nminimálna mzda v EÚ (na Slovensku je vyššia cca
o 20 euro a bude sa zvyšovať o cca 50 euro).
Malo by to byť lákadlo pre zahraničných investorov (výrobná sféra, veď
to je najlacnejšia pracovná sila).
Namiesto toho zahraničné firmy odchádzajú.
Prečo je tomu tak? To máme skutočne v ČR tak neschopných ekonómov (na
úrovni legislatívy)?
Len tak mimochodom:
minimálna mzda sa v ČR naposled zvyšovala v roku 2006 o 45 kč!
(z 7 955 na 8 000 kč).
Pritom vtedajších 100 korún (2006) malo kúpnu silu dnešných 117,92 kč
(2012) – priemerná medziročná inflácie bola 2,79%.
To je vcelku sila, nie? Za 6 rokov koruna stratila 20% svojej hodnoty.
Zeptal/a se – 6.červenec 17:26
Vzdělání a práce – Práce a kariéra
V ČR je najnižšia nminimálna mzda v EÚ (na Slovensku je vyššia cca
o 20 euro a bude sa zvyšovať o cca 50 euro).
Malo by to byť lákadlo pre zahraničných investorov (výrobná sféra, veď
to je najlacnejšia pracovná sila).
Namiesto toho zahraničné firmy odchádzajú.
Prečo je tomu tak? To máme skutočne v ČR tak neschopných ekonómov (na
úrovni legislatívy)?
Len tak mimochodom:
minimálna mzda sa v ČR naposled zvyšovala v roku 2006 o 45 kč!
(z 7 955 na 8 000 kč).
Pritom vtedajších 100 korún (2006) malo kúpnu silu dnešných 117,92 kč
(2012) – priemerná medziročná inflácie bola 2,79%.
To je vcelku sila, nie? Za 6 rokov koruna stratila 20% svojej hodnoty.
Doplňuji:
ja tu svoju úvahu trochu doplním:
minimálna mzda je ukazovateľ, z ktorého sa odvíja i životné minimum.
Životné minimum je suma, ktorú človek musí mať, aby vôbec prežil (pre
kontrolu sa vytvára tzv. spotrebiteľský kôš, v ktorom sú zahrnuté najmä
základné potraviny). A tu sme práve doma – i bez zvyšovania minimálnej
mzdy (teda i životného minima! sa potraviny zdražujú, doplácajú na to
najmä najslabšie príjmové vrstvy. Politika zamestnávateľov v niektorých
odvetviach (napr. maloobchod, automotive, nekvalifikované pracovné sily
v skladoch, rôzni operátori, ako sú montážnici na montážnych linkách,
ďalej skladoví robotníci atď) je, že zamestnanci pracujú za minimálnu
mzdu, a aby si „zarobili“, pracujú mesačne 250 a viac hodín, pričom
peniaze za „nadčasy“, prípadne prémie a príplatky dostávajú
„bokom“ alebo cez agentúry. A zamestnanci sa nemôžu proti tomu brániť,
pretože inak by tie peniaze nedostali vôbec (keby ich chceli oficiálne cez
pásku).
Takže niečo nie je v poriadku. Týmto spôsobom totiž zamestnávatelia
šetria na odvodoch, i keď sa im neznižuje cena za vykonanú prácu (aspoň
oficiálne, lebo musia tvoriť čiernu ekonomiku, aby peniaze „bokom“ mohli
vyplatiť), tak usporia peniaze, ktoré štátu neodvedú.
Keď si uvedomíme, že najmenej 40% obyvateľstva pracuje v priemysle a
službách, kde tieto praktiky fungujú, jedná sa o obrovské peniaze.
Preto je obava z roztočenia inflačnej špirály (tá malá je stále, ak
pokladáme infláciu do 3% ročne za malú) jalová – veď štát by mal
zisky, ak by sa čierna ekonomika stratila, tak by nepotreboval korunu
devalvovať (mohol by efektívnejšie ovplyvňovať trh, ako je tomu napr.
v Maďarsku na trhu s energiami), vzrástlo by „celkové bohatstvo“
obyvateľstva (i dôchodcov, maródov, žien na materskej atď.).
Pripadá mi, že súčasné ekonomické trendy sú nastavené tak, ako sú,
schválne.
Len by ma zaujímalo, čo robí daňový úrad (ministerstvo financií), že
tieto obrovské peniaze sa v čiernej ekonomike točia akosi bez povšimnutia
(všetci vieme, že za minimálnu mzdu sa neoplatí pracovať a že sa ani za
ňu ani nepracuje, i keď to na papieri tak stojí).
Ako je to možné?
Viac prípadne v diskusii.