Historie úprav

led

Odpověděl/a – 19.říjen 14:24

Jediná metoda pre bežného človeka, nie polyglota – človeka mnohojazykového, ktorý ma na reči sluch a jazyk, rýchlo sa naučiť cudziu reč, je byť na ňu odkázaný, bez možnosti používania dovtedy jemu známeho jazyka.
Príklad: ak žijete v cudzej krajine bez možnosti používania jazyka, ktorý úplne, alebo čiastočne ovládate, ste nútená počúvať cudziu reč a snažíte sa jej rozumieť, to je prvý krok ku znalosti cudzej reči. Druhý krok je snažiť sa tou rečou dohovoriť a nebáť sa použiť aj nesprávne výrazy a prípadného smiechu poslucháčov. Aj oni sa budú chcieť s vami dohovoriť a začnú vám pri učení pomáhať. Najlepší učitelia sú deti.

led

Odpověděl/a – 19.říjen 17:52

Jediná metoda pre bežného človeka, nie polyglota – človeka mnohojazykového, ktorý ma na reči sluch a jazyk, rýchlo sa naučiť cudziu reč, je byť na ňu odkázaný, bez možnosti používania dovtedy jemu známeho jazyka.
Príklad: ak žijete v cudzej krajine bez možnosti používania jazyka, ktorý úplne, alebo čiastočne ovládate, ste nútená počúvať cudziu reč a snažíte sa jej rozumieť, to je prvý krok ku znalosti cudzej reči. Druhý krok je snažiť sa tou rečou dohovoriť a nebáť sa použiť aj nesprávne výrazy a prípadného smiechu poslucháčov. Aj oni sa budú chcieť s vami dohovoriť a začnú vám pri učení pomáhať. Najlepší učitelia sú deti.

Dodatok:
Vysvetlenie:
Ak má žiak, učiaci sa iný cudzí jazyk, možnosť komunikovať a myslieť v inom, jemu známom jazyku, je bežné v praxi, že mimo času venovaného učeniu cudzieho jazyka sa týmto jazykom nezaoberá. Takže výučba trvá dlhšie. Dobre hovoriť cudzím jazykom znamená aj myslenie v tomto jazyku. Pretože ak myslíte v jednom jazyku a rozprávate v inom, musíte si myšlienky prekladať. Prirodzene sú aj výnimky, sú ľudia ovládajúci viac jazykov ktorí sú schopní komunikovať vo viacerých jazykoch súčasne, ale to už nie sú „bežní“ ľudia, ale skôr polygloti. napríklad deti vyrastajúce v zmiešaných, dvoj i viacnárodných, rodinách, kde každá generácia, alebo národnosť používa svoj pôvodný jazyk.
Svojho času sa hovorilo „správny prešburák (staroobyvateľ starej Bratislavy) ovláda nemecky, maďarsky, česky a čiastočne slovensky okrem toho aj miestnu prešburáčtinu, ktorá bola zmeskou uvedených jazykov. Alebo občas sa týmto ľuďom stávalo, že pri nákupe v Rakúsku si nevedeli spomenúť, ako sa "Teppich“ (koberec) povie po nemecky.