Odpověděl/a – 19.říjen 14:24
Jediná metoda pre bežného človeka, nie polyglota – človeka
mnohojazykového, ktorý ma na reči sluch a jazyk, rýchlo sa naučiť cudziu
reč, je byť na ňu odkázaný, bez možnosti používania dovtedy jemu
známeho jazyka.
Príklad: ak žijete v cudzej krajine bez možnosti používania jazyka, ktorý
úplne, alebo čiastočne ovládate, ste nútená počúvať cudziu reč a
snažíte sa jej rozumieť, to je prvý krok ku znalosti cudzej reči. Druhý
krok je snažiť sa tou rečou dohovoriť a nebáť sa použiť aj nesprávne
výrazy a prípadného smiechu poslucháčov. Aj oni sa budú chcieť s vami
dohovoriť a začnú vám pri učení pomáhať. Najlepší učitelia
sú deti.
Odpověděl/a – 19.říjen 17:52
Jediná metoda pre bežného človeka, nie polyglota – človeka
mnohojazykového, ktorý ma na reči sluch a jazyk, rýchlo sa naučiť cudziu
reč, je byť na ňu odkázaný, bez možnosti používania dovtedy jemu
známeho jazyka.
Príklad: ak žijete v cudzej krajine bez možnosti používania jazyka, ktorý
úplne, alebo čiastočne ovládate, ste nútená počúvať cudziu reč a
snažíte sa jej rozumieť, to je prvý krok ku znalosti cudzej reči. Druhý
krok je snažiť sa tou rečou dohovoriť a nebáť sa použiť aj nesprávne
výrazy a prípadného smiechu poslucháčov. Aj oni sa budú chcieť s vami
dohovoriť a začnú vám pri učení pomáhať. Najlepší učitelia
sú deti.
Dodatok:
Vysvetlenie:
Ak má žiak, učiaci sa iný cudzí jazyk, možnosť komunikovať a myslieť
v inom, jemu známom jazyku, je bežné v praxi, že mimo času venovaného
učeniu cudzieho jazyka sa týmto jazykom nezaoberá. Takže výučba trvá
dlhšie. Dobre hovoriť cudzím jazykom znamená aj myslenie v tomto jazyku.
Pretože ak myslíte v jednom jazyku a rozprávate v inom, musíte si
myšlienky prekladať. Prirodzene sú aj výnimky, sú ľudia ovládajúci viac
jazykov ktorí sú schopní komunikovať vo viacerých jazykoch súčasne, ale
to už nie sú „bežní“ ľudia, ale skôr polygloti. napríklad deti
vyrastajúce v zmiešaných, dvoj i viacnárodných, rodinách, kde každá
generácia, alebo národnosť používa svoj pôvodný jazyk.
Svojho času sa hovorilo „správny prešburák (staroobyvateľ starej
Bratislavy) ovláda nemecky, maďarsky, česky a čiastočne slovensky okrem
toho aj miestnu prešburáčtinu, ktorá bola zmeskou uvedených jazykov. Alebo
občas sa týmto ľuďom stávalo, že pri nákupe v Rakúsku si nevedeli
spomenúť, ako sa "Teppich“ (koberec) povie po nemecky.