Odpověděl/a – 2.červenec 7:29
Je to individuálne.
Pamäť je živá, pokiaľ človek žije, ale väčšinou tie dvere do
jednotlivých priečinkov pamäti ostávajú zavreté. Ale môže dôjsť
k situácií, kedy sa dvere otvoria a vy sa môžte v pamäti prehrabovať.
Tie výrazné spomienky, ktoré sa človeku „vryli do pamäti“ mávajú tie
dvere nezamknuté, pootvorené a stačí malý stimul, podobná situácia,
vzťahy, obraz a vidíte do nich – spomínate si.
Pamätám si napríklad pražskú Stromovku a osamelý strom, ktorý stál
v ceste našim sáňkam. Ale z Prahy sme sa odsťahovali, keď som mala
2 roky.
Určite poznáte pocit „déja vu“ – pocit niečoho už predtým
prežitého, videného alebo počutého. Môže ísť o určitú podobnosť
súčasnosti so spomienkou, ktorú máte uchovanú v pamäti.
Odpověděl/a – 2.červenec 15:40
Je to individuálne.
Pamäť je živá, pokiaľ človek žije, ale väčšinou tie dvere do
jednotlivých priečinkov pamäti ostávajú zavreté. Ale môže dôjsť
k situácií, kedy sa dvere otvoria a vy sa môžte v pamäti prehrabovať.
Tie výrazné spomienky, ktoré sa človeku „vryli do pamäti“ mávajú tie
dvere nezamknuté, pootvorené a stačí malý stimul, podobná situácia,
vzťahy, obraz a vidíte do nich – spomínate si.
Pamätám si napríklad pražskú Stromovku a osamelý strom, ktorý stál
v ceste našim sáňkam. Ale z Prahy sme sa odsťahovali, keď som mala
2 roky.
Určite poznáte pocit „déja vu“ – pocit niečoho už predtým
prežitého, videného alebo počutého. Môže ísť o určitú podobnosť
súčasnosti so spomienkou, ktorú máte uchovanú v pamäti.
k doplnku "Může světelný tunel, "
vašnosto, nemôžem poslúžiť… Svoj príchod na tento svet si naozaj
nepamätám, ale v mamičkinom brušku bolo príjemne, len keby neutekala za
tým trolejbusom do pôrodnice aj so mnou (to mám z počutia, ja si to
nepamätám)