Historie úprav

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 2.červenec 7:29

Je to individuálne.
Pamäť je živá, pokiaľ človek žije, ale väčšinou tie dvere do jednotlivých priečinkov pamäti ostávajú zavreté. Ale môže dôjsť k situácií, kedy sa dvere otvoria a vy sa môžte v pamäti prehrabovať. Tie výrazné spomienky, ktoré sa človeku „vryli do pamäti“ mávajú tie dvere nezamknuté, pootvorené a stačí malý stimul, podobná situácia, vzťahy, obraz a vidíte do nich – spomínate si.
Pamätám si napríklad pražskú Stromovku a osamelý strom, ktorý stál v ceste našim sáňkam. Ale z Prahy sme sa odsťahovali, keď som mala 2 roky.
Určite poznáte pocit „déja vu“ – pocit niečoho už predtým prežitého, videného alebo počutého. Môže ísť o určitú podobnosť súčasnosti so spomienkou, ktorú máte uchovanú v pamäti.

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 2.červenec 15:40

Je to individuálne.
Pamäť je živá, pokiaľ človek žije, ale väčšinou tie dvere do jednotlivých priečinkov pamäti ostávajú zavreté. Ale môže dôjsť k situácií, kedy sa dvere otvoria a vy sa môžte v pamäti prehrabovať. Tie výrazné spomienky, ktoré sa človeku „vryli do pamäti“ mávajú tie dvere nezamknuté, pootvorené a stačí malý stimul, podobná situácia, vzťahy, obraz a vidíte do nich – spomínate si.
Pamätám si napríklad pražskú Stromovku a osamelý strom, ktorý stál v ceste našim sáňkam. Ale z Prahy sme sa odsťahovali, keď som mala 2 roky.
Určite poznáte pocit „déja vu“ – pocit niečoho už predtým prežitého, videného alebo počutého. Môže ísť o určitú podobnosť súčasnosti so spomienkou, ktorú máte uchovanú v pamäti.
k doplnku "Může světelný tunel, "
vašnosto, nemôžem poslúžiť… Svoj príchod na tento svet si naozaj nepamätám, ale v mamičkinom brušku bolo príjemne, len keby neutekala za tým trolejbusom do pôrodnice aj so mnou (to mám z počutia, ja si to nepamätám)