Historie úprav
Odpověděl/a – 16.květen 9:46
Počúvanie konkrétneho žánru hudby len na základe momentálneho
vnútorného pocitu je len časť pravdy. Počúvanie určitého žánru a
odmietanie iného už určitú informáciu o poslucháčovi dáva. Veď máme
zástancov tvrdej muziky, pre ktorých návšteva klasickej opery, platí to aj
naopak, by znamenala ich vnútorný úpadok až zánik Ľudstva.
Ano, stane sa, že aj človek, tvrdý zástanca opernej klasiky, z akéhosi
vnútorného popudu siahne po rocku, či dokonca heavy metal, je to rozhodnutie,
ktoré možno ani nevie vysvetliť, jednoducho cíti potrebu vnímania (zámerne
nehovorím vypočutia, hudba sa nepočúva, ale vníma celým organizmom) tohto
typu hudby. Je to čosi, čo v danom okamihu dodá organizmu energiu a
„rozbúši srdce“. To ale nevypovadá o ňom ako o osobnosti, ale o jeho
vnútornom pocite v danom okamihu, o jeho reakcii na vonkajšie vplyvy.
Podobne je to i naopak, obdivovateľ agresívnej hudby, si v určitom momente
vytiahne starú klasickú Vltavu a nechá sa unášať vetrom a vlnami
hudby.
Veľakrát ale ľudia necítia hudbu ako hudbu, majú ju len ako pozadie, tak
ako ľudia v prírode majú ako pozadie šum lístia na stromoch, žblnkot
potôčika, jednoducho nechcú ostať sami…
Iný prípad je počúvania hudby pasívne len preto, že je tam, sú IN,
pretože počúvajú to, čo práve letí slovom snažia sa počúvaním daného
žánru hudby začlenieť do „svojej“ skupiny.
Nútené pasívne počúvanie hudbe, napríklad v mhd, obchodných centrách a
podobne, nehovorí nič o psychoprofile poslucháča.
Aktívne počúvanie konkrétneho žánru s vlastným výberom a rozloženia
jednotlivých skladieb, hlasitosť posluchu a zafarbenia hudby, dávajú
určitú psychoinformáciu o poslucháčovi…
Odpověděl/a – 16.květen 10:01
Počúvanie konkrétneho žánru hudby len na základe momentálneho
vnútorného pocitu je len časť pravdy. Počúvanie určitého žánru a
odmietanie iného už určitú informáciu o poslucháčovi dáva. Veď máme
zástancov tvrdej muziky, pre ktorých návšteva klasickej opery, platí to aj
naopak, by znamenala ich vnútorný úpadok až zánik Ľudstva.
Ano, stane sa, že aj človek, tvrdý zástanca opernej klasiky, z akéhosi
vnútorného popudu siahne po rocku, či dokonca heavy metal, je to rozhodnutie,
ktoré možno ani nevie vysvetliť, jednoducho cíti potrebu vnímania (zámerne
nehovorím vypočutia, hudba sa nepočúva, ale vníma celým organizmom) tohto
typu hudby. Je to čosi, čo v danom okamihu dodá organizmu energiu a
„rozbúši srdce“. To ale nevypovadá o ňom ako o osobnosti, ale o jeho
vnútornom pocite v danom okamihu, o jeho reakcii na vonkajšie vplyvy.
Podobne je to i naopak, obdivovateľ agresívnej hudby, si v určitom momente
vytiahne starú klasickú Vltavu a nechá sa unášať vetrom a vlnami
hudby.
Veľakrát ale ľudia necítia hudbu ako hudbu, majú ju len ako pozadie, tak
ako ľudia v prírode majú ako pozadie šum lístia na stromoch, žblnkot
potôčika, jednoducho nechcú ostať sami…
Iný prípad je počúvania hudby pasívne len preto, že je tam, sú IN,
pretože počúvajú to, čo práve letí slovom snažia sa počúvaním daného
žánru hudby začlenieť do „svojej“ skupiny.
Nútené pasívne počúvanie hudbe, napríklad v mhd, obchodných centrách a
podobne, nehovorí nič o psychoprofile poslucháča.
Aktívne počúvanie konkrétneho žánru s vlastným výberom a rozloženia
jednotlivých skladieb, hlasitosť posluchu a zafarbenia hudby, dávajú
určitú psychoinformáciu o poslucháčovi…
Doplňuji:
Ak chcete o konzumentovi hudby vedieť niečo z jeho povahy, nestačí len
vedieť akú hudbu počúvate, ale aj ako ju počúvate
Preto je namieste k tejto otázke aj odpoveď „ako“
česky:
Na poznání člověka nestačí jen vědět jakou hudbu, ale také jak ji
poslouchá…