Historie úprav

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 1.prosinec 14:33

neviem, na čo bola dobrá, ale viem:

  • že v tej dobe sa chlapi holili, ženy nosili náušnice (dnes naopak)
  • že v tej dobe mali chlapi dosť zdravých spermií a ženy boli na normálnej materskej, nie na rizikovej
  • že fyzická kondícia mužskej populácie bola o rád lepšia, bolo menej obéznych dvadsiatnikov, alergikov, atď.
  • že mladí muži sa naučili, čo je to makať, čo je to úcta (i keď s istou švejkovinou), že život „není peříčko“
  • mladí muži sa naučili samostatnosti, ako takej odolnosti, a to nie iba fyzickej
  • poznali „kus sveta“ – po narukovaní na druhý koniec republiky
  • niektorí sa naučili vážiť si vzťahov, nie iba tých rodinných, ale aj s priateľmi, priateľkami, milenkami, manželkami a ženami vôbec
  • mnohé sa naučili vychádzať i s tými pár korunami, čo tam dostali (žold)
  • atď.

že to bola zbytočná pakáreň, je fakt, ale sú momenty v živote, kedy je skutočne nutné poslúchať, podriadiť sa potrebe kolektívu, väčšiny (rozumej aj vlasti). a to sa tam naučili.

drtivá väčšina to brala ako nutné zlo – ale nie nadarmo sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré.
a jednoznačne súhlasím so Sůwom, že neraz na vojne vznikli celoživotné priateľstvá a muž, ktorý bol mal na vojne, mal u žien akosi rýdzejší zvuk, nebol taký zženštilý, ako dnešní „chlapi“.

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 1.prosinec 15:33

neviem, na čo bola dobrá, ale viem:

  • že v tej dobe sa chlapi holili, ženy nosili náušnice (dnes naopak)
  • že v tej dobe mali chlapi dosť zdravých spermií a ženy boli na normálnej materskej, nie na rizikovej
  • že fyzická kondícia mužskej populácie bola o rád lepšia, bolo menej obéznych dvadsiatnikov, alergikov, atď.
  • že mladí muži sa naučili, čo je to makať, čo je to úcta (i keď s istou švejkovinou), že život „není peříčko“
  • mladí muži sa naučili samostatnosti, ako takej odolnosti, a to nie iba fyzickej
  • poznali „kus sveta“ – po narukovaní na druhý koniec republiky
  • niektorí sa naučili vážiť si vzťahov, nie iba tých rodinných, ale aj s priateľmi, priateľkami, milenkami, manželkami a ženami vôbec
  • mnohé sa naučili vychádzať i s tými pár korunami, čo tam dostali (žold)
  • atď.

že to bola zbytočná pakáreň, je fakt, ale sú momenty v živote, kedy je skutočne nutné poslúchať, podriadiť sa potrebe kolektívu, väčšiny (rozumej aj vlasti). a to sa tam naučili.

drtivá väčšina to brala ako nutné zlo – ale nie nadarmo sa hovorí, že všetko zlé je na niečo dobré.
a jednoznačne súhlasím so Sůwom, že neraz na vojne vznikli celoživotné priateľstvá a muž, ktorý bol mal na vojne, mal u žien akosi rýdzejší zvuk, nebol taký zženštilý, ako dnešní „chlapi“.
Doplňuji:
nemáte pravdu, rodinná výchova skutočne,m ale skutočne nemôže nahradiť túto životnú skúsennosť.

v tom je ten rozdiel – neexistuje možnosť omylu, je to REALITA – vo vzťahoch, zodpovednosti (za seba i iných), odmenách i trestoch, ktoré život prináša.

vaše presvedčenie, že toto všetko dokáže i rodinná výchova, je mylné – rodina vždy bude chrániť svojho člena pred tým zlým – vojna nie.
je to proste taká malá hra na život.

takže to, čo vám dá zvs sa nedá dosiahnuť sebalepšou výchovou (a ak áno, takž rodič bude považovaný za zlého).

vojenská služba nie j e o tom – bojovať, ale byť pripravený bojovať.
a nie iba na bojisku, ale aj v živote.

a mačetový útok nemá s vojnou nič spoločného, podobne ako so zlodejom, čo ukradol sádrového trpaslíka, či narkomanom, čo zabil pumpárku.