Odpověděl/a – 21.březen 19:35
najjednoduchšie je nevšímať si rozdiel a vzdialenosť (výšku) medzi
vašimi nohami a „miestom dopadu“.
Je to krásna teória, chápem, že každý človek má iný pocit.
Ako deti sme tento pocit trénovali pri lesných hrách, chodili sme po padlých
stromoch a tvárili sa, že pod nami je žeravá láva, hlboký kaňon, more so
žralokmi a podobne. Naučili sa udržiavať stabilitu a nevšímať si to čo
je nižšie než nášlapná plocha. Postupne sme nadobudli odvahu takto chodiť
aj vo výškach. Dôležité je ale naučiť sa aj padať, tomu sa
nevyhnete.
Raz som videla takéhoto nebojsu – malé dievča tancovalo na balkónovom
zábradlí vo výške 4. poschodia a to mi naozaj strachom stislo srdce, hlavne
nad nezodpovednosťou rodičov… To dievča potom ešte dlho tancovalo aj na
svetových javiskách, ale na balkóne už nikdy.
Odpověděl/a – 21.březen 19:36
najjednoduchšie je nevšímať si rozdiel a vzdialenosť (výšku) medzi
vašimi nohami a „miestom dopadu“.
Je to krásna teória, chápem, že každý človek má iný pocit.
Ako deti sme tento pocit trénovali pri lesných hrách, chodili sme po padlých
stromoch a tvárili sa, že pod nami je žeravá láva, hlboký kaňon, more so
žralokmi a podobne. Naučili sa udržiavať stabilitu a nevšímať si to čo
je nižšie než nášlapná plocha. Postupne sme nadobudli odvahu takto chodiť
aj vo výškach. Dôležité je ale naučiť sa aj padať, tomu sa
nevyhnete.
Raz som videla takéhoto nebojsu – malé dievča tancovalo na balkónovom
zábradlí vo výške 4. poschodia a to mi naozaj strachom stislo srdce, hlavne
nad nezodpovednosťou rodičov… To dievča potom ešte dlho tancovalo aj na
svetových javiskách, ale na balkóne už nikdy.
Doplňuji:
Pokračovanie v diskusii