Historie úprav

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 21.březen 19:35

najjednoduchšie je nevšímať si rozdiel a vzdialenosť (výšku) medzi vašimi nohami a „miestom dopadu“.
Je to krásna teória, chápem, že každý človek má iný pocit.
Ako deti sme tento pocit trénovali pri lesných hrách, chodili sme po padlých stromoch a tvárili sa, že pod nami je žeravá láva, hlboký kaňon, more so žralokmi a podobne. Naučili sa udržiavať stabilitu a nevšímať si to čo je nižšie než nášlapná plocha. Postupne sme nadobudli odvahu takto chodiť aj vo výškach. Dôležité je ale naučiť sa aj padať, tomu sa nevyhnete.
Raz som videla takéhoto nebojsu – malé dievča tancovalo na balkónovom zábradlí vo výške 4. poschodia a to mi naozaj strachom stislo srdce, hlavne nad nezodpovednosťou rodičov… To dievča potom ešte dlho tancovalo aj na svetových javiskách, ale na balkóne už nikdy.

Avatar uživatele

Odpověděl/a – 21.březen 19:36

najjednoduchšie je nevšímať si rozdiel a vzdialenosť (výšku) medzi vašimi nohami a „miestom dopadu“.
Je to krásna teória, chápem, že každý človek má iný pocit.
Ako deti sme tento pocit trénovali pri lesných hrách, chodili sme po padlých stromoch a tvárili sa, že pod nami je žeravá láva, hlboký kaňon, more so žralokmi a podobne. Naučili sa udržiavať stabilitu a nevšímať si to čo je nižšie než nášlapná plocha. Postupne sme nadobudli odvahu takto chodiť aj vo výškach. Dôležité je ale naučiť sa aj padať, tomu sa nevyhnete.
Raz som videla takéhoto nebojsu – malé dievča tancovalo na balkónovom zábradlí vo výške 4. poschodia a to mi naozaj strachom stislo srdce, hlavne nad nezodpovednosťou rodičov… To dievča potom ešte dlho tancovalo aj na svetových javiskách, ale na balkóne už nikdy.
Doplňuji:
Pokračovanie v diskusii