anonym
Odpověděl/a – 1.červen 20:22
Problém je trochu širší, žiadny podnikateľ, ktorému ide o zisk,
preňho nerentabilnú, aj keď potrebnú prácu neponúkne. Snaží sa
pochopiteľne pri zamestnávaní získať čo najviac zisku z práce pri
minimálnych výdajov. Tú nerentabilnú necháva na štát. Štát staraj sa
… a keď sa štát pre nedostatok peňažných zdrojov nestará, kto je na
vine?
Mnoho ľudí prirodzene hľadá prácu podľa svojho vzdelania, za čo
najvyšší plat.kvalifikované miesta a menej platené práce prenechávajú
druhým. Prirodzene, potom sa im ťažko hľadá. Ako hovorí Alesh, treba
hľadať ako sa dá, nie ako sa nedá. Zobrať aj menej kvalifikovanú prácu a
popri tom si hľadať tú svoju. Ak nenájdem prácu vo svojom bydlisku, okolí,
treba sa pozrieť aj do iných regiónov. Ponuka práce predsa nie je rovnomerne
rozložená v celej republike, v jednej oblasti je nadbytok pracovných
príležitostí a nedostatok ľudí, v inej oblasti to je naopak. Prípadná
brigáda, práca „na ruku“ bez zdanienia a odvodov je na najlepšej ceste do
straty budúcnosti, roky plynú, staroba sa blíži, sociálna istota žiadna.
Povahovo slabší sa vzdávajú hľadania práce, čo je priama cesta na ulicu,
prípadne až k sebevražde…
anonym
Odpověděl/a – 2.červen 7:57
Problém je trochu širší, žiadny podnikateľ, ktorému ide o zisk,
preňho nerentabilnú, aj keď potrebnú prácu neponúkne. Snaží sa
pochopiteľne pri zamestnávaní získať čo najviac zisku z práce pri
minimálnych výdajov. Tú nerentabilnú necháva na štát. Štát staraj sa
… a keď sa štát pre nedostatok peňažných zdrojov nestará, kto je na
vine?
Mnoho ľudí prirodzene hľadá prácu podľa svojho vzdelania, za čo
najvyšší plat.kvalifikované miesta a menej platené práce prenechávajú
druhým. Prirodzene, potom sa im ťažko hľadá. Ako hovorí Alesh, treba
hľadať ako sa dá, nie ako sa nedá. Zobrať aj menej kvalifikovanú prácu a
popri tom si hľadať tú svoju. Ak nenájdem prácu vo svojom bydlisku, okolí,
treba sa pozrieť aj do iných regiónov. Ponuka práce predsa nie je rovnomerne
rozložená v celej republike, v jednej oblasti je nadbytok pracovných
príležitostí a nedostatok ľudí, v inej oblasti to je naopak. Prípadná
brigáda, práca „na ruku“ bez zdanienia a odvodov je na najlepšej ceste do
straty budúcnosti, roky plynú, staroba sa blíži, sociálna istota žiadna.
Povahovo slabší sa vzdávajú hľadania práce, čo je priama cesta na ulicu,
prípadne až k sebevražde…
Doplňuji:
„Lehce se řekne odstěhovat za prací,nebo hledat mimo obor-Tohle můžou
tvrdit mladí a svobodní.“
nemôžem s touto formuláciou súhlasiť. Ja som po 35 rokoch odišla
z istej práce z vlastného rozhodnutia (pre nesúhlas s vedením
organizácie) do neistoty. Teda naozaj už som nebola mladá (fyzicky) a
slobodná. Vzhľadom na svoju úzku špecializáciu, utajovanú „čiernu
knihu“ (pre mladých, zoznam nepohodlných v danom rezorte a podobne), som
nemala hneď prácu. Zobrala som „podradnejšiu“ (každá práca má svoju
cenu, nejestvuje podradná práca) prácu a ďalej som bojovala s mocou
arogancie. Po roku som vyhrala a mám svoju prácu, aj keď nie v pôvodnej
organizácii.
Takže môj názor:
Nevzdávať sa a bojovať postojačky, ak klesnem na kolená bojujem
ďalej…
No passaran!